Slovenskí zjazdári sa vrátili z majstrovstiev sveta vo švajčiarskom St. Moritzi znovu s klasicky zahanbujúcim: dôležitejšie bolo zúčastniť sa. Na prvý pohľad sú výsledky neúspešné a aj pri porovnaní s MS 2001 v St. Antone ustúpili z pozícií. Rajčan neobhájil 11. priečku v kombinácii a ani Heimschild sa nepriblížil k maximu v zjazde (27.).
„Ak sa nezmení financovanie a všeobecná podpora lyžiarov, nevidím perspektívu ružovo. Lyžiarsky potenciál chlapci majú, ale bez peňazí sa ďalej nedostanú,“ povedal Ivan Šabo, ktorý je hlavným trénerom od novembra, ale po skončení sezóny je rozhodnutý skončiť. „V amatérskych podmienkach sa nedá robiť. Lietam po Európe ako odtrhnutý plagát. Za 12-tisíc korún hrubého, pričom napríklad poľský tréner má 1000 eur, robím kuchára, šoféra, servismana, maséra, manažéra, keď zvýši čas aj trénera a navyše účty za telefonáty platím zo svojho.“
Druhý, hlbší pohľad prezrádza, že naši zjazdári majú objektívne dôvody na neuspokojivé výsledky. Slovenská reprezentácia môže počítať s ročným rozpočtom nedosahujúcim pol milióna korún. Nemci, ktorí tiež nezískali žiadnu medailu, majú 6,5 mil. eur. Svetové veľmoci majú pod nosom Alpy či Skalisté vrchy s tisíckami kilometrov zjazdoviek, slovenské hory sú skromnejšie. Veľmoci chodia v lete trénovať na južnú pologuľu a operatívne sa presúvajú tam, kde je dostatok snehu. Naši si kupujú permanentky na letnú sezónu na ľadovec Hintertux, kde je to lacnejšie, ale lyžiara svetovej špičky tam nestretnú.
Rajčan trénoval slalom počas šampionátu s tromi Francúzmi – tiež nezískali medailu, na ktorých pracovalo šesť trénerov a servismanov. Na každú disciplínu majú tento počet ľudí, náš Šabo už svojich šesť funkcií vymenoval. Herman Maier a Eberharter majú pred jednotlivými štartmi k dispozícii 6 – 8 párov lyží. Naši ich majú toľko na celú sezónu. A keby nebolo Mariána Bíreša, servismana Völklu, mali by ich menej. Rajčan napríklad išiel slalom na starých lyžiach Rakúšana Prongera (skončil 5.), ktoré Bíreš doslova „ulial“. Ak naši pri každom nedostatku strácajú desatinu sekundy, možno ich 3 – 5 s straty v kole považovať vlastne za úspech.
Zjazdár vraj dozrieva v 25. rokoch, ale takého starého lyžiara naša reprezentácia už dávno nepoznala. Dovtedy totiž peniaze rodičov nevydržia a talenty si hľadajú živobytie inde. Rajčan má možnosť ísť na americkú univerzitu a akokoľvek má rád Slovensko, ak nechce s lyžovaním prestať, lepšie bude ísť za more. Nech mu je príkladom plavkyňa Moravcová.
