Na bratislavskom mítingu P-T-S skočil 26. mája 1984 ešte pomerne málo známy sovietsky žrdkár Sergej Bubka svetový rekord 585 centimetrov. Pod rukou dostal embéčku, predtým mu organizátori zaplatili u nás krátky prípravný pobyt. Prišiel naň s manželkou Lilianou, modernou gymnastkou.
Tridsiateho júla 1994 skočil Bubka už za Ukrajinu v talianskom Sestriere svoj sedemnásty najlepší výkon na otvorenom štadióne 614 centimetrov. Dostal zaň oficiálne 120-tisíc dolárov a nové Ferrari Testarosa. Koľko zinkasoval za účasť pod stolom, sa nevie, ale žrdkár bol v partii stotisícdolárovej elity.
Už len tieto dva príklady ukazujú na hviezdny vzlet športovca. Sergej vyrastal ako chuligán, potom bol prominentným členom sovietskeho Komsomolu, dnes je podnikateľom, váženým členom Medzinárodného olympijského výboru, finančnou ukrajinskou špičkou, ktorá strieda pobyty v Donecku a Monte Carle. Pri nedávnej bratislavskej návšteve nevylúčil, že jeho ambíciou je raz sa stať prezidentom krajiny. Na svete neexistuje iba americký sen.
Hrdina Ukrajiny
Na veľkej päťhodinovej laserovej šou v ukrajinskom Donecku sa v nedeľu 4. februára imaginárne vznášal Sergej Bubka nad latkou 615 centimetrov. Je to vôbec najvyšší skok, ktorý fenomenálny žrdkár, rodák (nar. 4. decembra 1963) z niekdajšieho Vorošilovgradu (dnešný Lugansk) dosiahol.
Prezident Leonid Kučma mu osobne odovzdal najvyššie štátne vyznamenanie, medailu Hrdina Ukrajiny. Na veľkoplošnej obrazovke odzneli ďakovné slová monackého princa Alberta i útočníka milánskeho AC Andreja Ševčenka. Futbalista povedal: „Sergej je pre mňa najväčším človekom v ukrajinskej histórii. Je najkrajšou tvárou našej krajiny a skutočným športovým géniom.“
Rozlúčka so slzami
Muž, ktorý tridsaťpäťkrát prekonal svetový rekord (17-krát na otvorenom štadióne, 18-krát v hale), čo nemá v histórii atletiky obdobu, so slzami v očiach prehovoril k piatim tisícom divákov: „Dosť ťažko si viem predstaviť, že ma už nikdy neuvidíte v žrdkárskom sektore. Zvolili ma za člena exekutívy Medzinárodného olympijského výboru a pri tejto príležitosti absolvujem množstvo rôznych zasadnutí a konferencií. Okrem toho sa budem venovať práci vo svojom klube v Donecku,“ povedal otec 16-ročného Vitalija a 14-ročného Sergeja, majiteľ pekární na Ukrajine, cestovnej kancelárie a siete fitnescentier v Monte Carle.
Z náhradníka žrdkársky génius
Na I. atletických majstrovstvách sveta v Helsinkách roku 1983 dostával až do posledného dňa ZSSR v prestížnom súboji s USA ťažko na frak. Sovieti už nemali veľa želiezok v ohni, keď zabrali náhradníci – dvaja ani nie dvadsaťroční skokani, o ktorých svet vôbec nič nevedel. Bola to ich prvá cesta na Západ. Výškar Genadij Avdejenko a žrdkár Sergej Bubka bývali na jednej izbe, a mali byť do počtu. Bubku nominovali na poslednú chvíľu. Do družstva ho presadil donecký tréner Vitalij Petrov napriek veľkej rivalite s Volkovovov moskovskou školou. Ľahko odhadnúť, ktorá bola protežovaná.
Ostatní sa už sprchovali…
Obaja ukrajinskí novici napokon vyhrali, zmiernili prehru zbornej v medailovej bilancii zo Spojenými štátmi. Genadij potom v sinusoide víťazstiev a prehier, v ktorej prevládalo skôr to druhé, postupne zapadol. Sergejova krivka mala strmý smer nahor. V Helsinkách vyhral skokom 570 cm. Symbolicky – zdolal práve Konstantina Volkova, syna moskovského trénera. Hodnota víťazného výkonu má tiež svoje „zaklínacie“ čaro. Sergej na väčšine veľkých a rekordných pretekov začínal práve na tejto výške. V čase, keď sa už väčšina súperov, často všetci, sprchovali v hoteli, on začínal.
Aj v polepšovni
Bratia Vasilij (43 rokov) a Sergej Bubkovci čoskoro po narodení odišli z Vorošilovgradu do Donecka spolu s matkou. Otec ich opustil. Sergej prešiel i polepšovňou. Raz sa tmolili na doneckom štadióne, keď ich na plochu zavolal tréner Vitalij Petrov, aby to skúsili s atletikou. Našťastie poslúchli. Aj Vasilij patril medzi svetovú žrdkársku špičku a mladšieho brata párkrát zdolal. Petrov sa stal Sergejovým druhým otcom, nie náhodou sa jeho prvorodený syn volá Vitalij. O tom skutočnom nechcel Bubka ani počuť, pocit odcudzenia ho nikdy neopustil, jasne súcitil s matkou.
Čistý skok – 637 cm!
Vo výpočte Bubkových sedemnástich svetových rekordov na otvorenom štadióne majú iba tri domicil dva razy – Moskva, Paríž a Bratislava. Druhý svetový rekord na Pasienkoch dosiahol v roku 1988, skočil 605 cm.
Bubka navštevoval slovenské hlavné mesto často, je jej čestným občanom.
Nechodil k nám iba ako účastník slávnej „péteesky“. Prichádzal na dlhšie sústredenia. Práve v roku 1988 sa otvorene tipovalo, kedy Sergej prekoná výšku snov 620 cm. On sám i jeho tréner Petrov hovorili, že je to v Bubkových silách. Mal najrýchlejší rozbeh, skákal s najtvrdšími žrďami, jeho práca nad latkou bola príkladná. Išlo iba o to, aby tieto tri časti disciplíny ideálne skĺbil. Tvrdo na tom pracoval. Viacerí očití svedkovia videli, ako na štadióne Interu na trénigu preskočil gumu (v príprave sa neskáče cez latku) na stojanoch 620 cm od zeme bez toho, že by sa jej dotkol. Analýza jedného z jeho skokov vyznela šokujúco: Bubkov čistý skok meral 637 cm!
Olympijské prekliatia
Bubkovými pretekmi pretekov boli majstrovstvá sveta. Vyhral na nich šesťkrát, ani raz neprehral, hoci v Aténach 1997 súťažil krátko po zranení. Naopak, olympiáda bola Segejovou nočnou morou. V Soule vyhral po treťom pokuse na 590 cm, keď latka na stojanoch dlho poskakovala hore-dole, ale nespadla. V Barcelone 1992 mu rozhodcovia zabudli zastaviť časomieru pri chystaní slávnostného ceremoniálu. Prekročil limit. S nekompromisnými arbitrami sa skoro pobil. V Atlante pre zranenie vôbec neštartoval, v Sydney z toho istého dôvodu neprekonal základ 570 cm. Aj geniálny športovci majú svoje prekliatia.
