George Robertson: „Dohodli sme sa.“ FOTO- REUTERS
Spor o pomoc Ankare a najväčšiu krízu v histórii vyriešila Severoatlantická aliancia kompromisom a bez FrancúzskaPo trinástich hodinách úporných diskusií mohol v noci na včera šéf NATO George Robertson konštatovať, že v aliancii prevládla solidarita a že plánovanie operácií na obranu Turecka sa môže začať.
Aliancia tak zažehnala rozkol, ktorý vznikol po tom, čo Nemecko, Francúzsko a Belgicko minulý týždeň odmietli túto požiadavku podporiť. Považovali ju za jasný signál, že sa chystá vojna v Iraku, kým ony presadzujú mierové riešenie krízy.
Treba však povedať, že aliancia teraz turecko-americkú požiadavku okresala a aspoň formálne zmenila jej charakter.
Do Turecka odídu protieraketové systémy Patriot, budú nad ním hliadkovať radarové lietadlá AWACS a do krajiny prídu aj jednotky na ochranu proti chemickým a biologickým útokom. Celá pomoc však bude výlučne zameraná na Turecko a nezahŕňa napríklad ochranu amerických vojenských základní v Európe či nahradenie amerických vojakov na Balkáne, ak by boli povolaní do Iraku.
Oproti pôvodnému návrhu, terajší kompromis hovorí aj o tom, že obrana Turecka nie je v rozpore s inými operáciami NATO, rozhodnutím NATO či Bezpečnostnej rady OSN. Práve táto formulácia bola hlavným zdrojom patu pri rokovaní. Belgicko stále zdôrazňovalo úlohu Bezpečnostnej rady pri rozhodovaní NATO. „Belgicko sa snažilo dostať NATO do pozície podriadenosti vo vzťahu k Bezpečnostnej rade OSN,“ komentoval debatu pre New York Times nemenovaný americký diplomat.
Prvým a pozorovatelia tvrdia, že nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie kompromisu v NATO, bolo, aby do rozhodovania nebolo zapojené Francúzsko. Preto sa o požiadavke rokovalo vo Výbore pre plánovanie obrany, kde nemá od roku 1966 zastúpenie. Odvtedy je Francúzsko zapojené len v politických štruktúrach aliancie.
Diplomati, ktorí sa zúčastňovali rokovaní potvrdili, že Nemecko sa vzdalo pomerne skoro, kým Belgicko bojovalo do poslednej chvíle a prijatý kompromis je predovšetkým jeho dielom. Faktom je aj to, že Patrioty, ktoré sa Holandsko ešte minulý týždeň aj bez dohody v NATO rozhodlo poslať Turecku, si prenajalo v Nemecku.
Aby sa však zachovalo zdanie jednoty medzi tromi najsilnejšími odporcami vojny a Paríž nezostal v izolácii, vydalo Nemecko, Belgicko a Francúzsko po rozhodnutí NATO vyhlásenie o tom, že použitie sily je poslednou možnosťou.
NATO sa dohodlo, že svojmu spojencovi poskytne pomoc. Jej obmedzená podoba a rokovania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali, naznačujú, že ďalšia diskusia o prípadnom zapojení aliancie do irackej krízy by mohla viesť k ďalšiemu rozkolu.
JANA MIKUŠOVÁ
Turecko zatiaľ Američanov nevpustí
Turecko dostane vojenskú pomoc od NATO. Američania tak splnili jeden zo sľubov, ktorý dali Ankare, aby si zabezpečili jej zhovievavosť. Turecko totiž nevyhnutne potrebujú na otvorenie druhého, severného frontu, ktorý by prípadnú vojnu urýchlil.
V Turecku je proti vojne silná opozícia, ale vláda už urobila niekoľko krokov smerujúcich k zapojeniu sa do vojny. Okrem iného povolila vstup americkým expertom, ktorí kontrolujú pripravenosť vojenských základní a budú ich postupne modernizovať.
Kľúčové však je schválenie pobytu amerických vojsk v Turecku. Podľa pôvodných plánov sa malo o ňom rozhodovať už dnes. Šéf tureckého parlamentu Bulent Arinc však včera povedal, že vláda takýto návrh do parlamentu nepredloží. Odôvodňuje to tým, že nechce riskovať hlbokú recesiu tureckej ekonomiky, ktorá by po vojne nastala.
Turecký postoj sa však dáva do súvislosti s tým, že Ankara sa ešte s Američanmi nedohodla na finančnej kompenzácii, ktorú by za účasť v konflikte mala dostať. (mik, reuters)
