Slovenskí demonštanti prechádzajú Hviezdoslavovým námestím v Bratislave. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – „Nie v našom mene,“ bolo hlavným heslom pochodu proti vojne v Iraku v sobotu popoludní v uliciach bratislavského Starého Mesta.
„Krv nie je ropa“, „Chceme žiť v mieri“, „Nie je kapitalizmus bez vojen“, hlásali transparenty. „Prežil som dve svetové vojny. Som tu preto, lebo nechcem zažiť ďalšiu,“ povedal pre SME 88-ročný dôchodca z Bratislavy.
„Nesúhlasím s tým, čo robí naša vláda. Nie som za to, aby bola nejaká vojna, kdekoľvek na svete,“ zdôvodňovala svoju účasť 23-ročná študentka Zuzana. Politici by sa podľa nej mali snažiť rokovať.
Pokojný pochod zvolala iniciatíva Nie v našom mene. Išlo väčšinou o mediálne neznáme tváre. Zloženie účastníkov bolo veľmi pestré – od stredoškolákov cez ľudí stredného veku až po dôchodcov, muži aj ženy približne rovnako.
V dave bolo vidieť Eduarda Chmelára, iniciátora podpisovej akcie za referendum o NATO, Annu Malíkovú s manželom, Moniku Beňovú a Fedora Flašíka, odborárskeho bossa Ivana Saktora či speváka Joža Ráža. Zvyčajných účastníkov pouličných pochodov, mladých anarchistov a „nezávislákov“ bolo len zopár, väčšinu tvorili bežní Bratislavčania.
Prišlo aj niekoľko desiatok Palestínčanov, nad zástupom viali palestínske zástavy. Mladí na akejsi udici niesli zavesenú fľašu Coca-Coly ako symbol amerického kapitalizmu.
Aktivisti za referendum proti NATO priniesli petíciu, ľudia ochotne podpisovali. Najviac sa nadávalo na Busha, Dzurindu a celú vládu.
Pochod ohlasovali asi týždeň dopredu letákmi. O druhej poobede, keď sa ľudia zhromaždili na Námestí slobody pred Úradom vlády, náhle prestalo svietiť slnko, začalo snežiť a fúkať vietor. Z vyše tisícky ľudí tak nakoniec na Rybné námestie pri Dunaji dorazilo len niekoľko stoviek.
Pochod sa končil pod barokovým morovým stĺpom. Organizátori prečítali otvorený list poslancom Európskeho parlamentu. „Naša krajina má tragické skúsenosti s podporou agresorov. Dávame najavo, že vláda nekoná legitímne, nie v našom mene,“ stálo v ňom.
Herečka Eva Kristínová zarecitovala báseň Jána Kostru Mŕtvy sa nevráti, iný účastník pridal úryvok z Hviezdoslavových Krvavých sonetov. Ako názorné pripomenutie hrôz vojny s rachotom vybuchlo niekoľko sifónových bombičiek.
V chladnom počasí sa účastníci pomerne rýchlo rozchádzali, policajti ani zdravotníci nemuseli vôbec zasahovať. (mar)
