Nášmu športu by pomohla úprava legislatívy v prospech športových klubov, teda organizácií zaoberajúcich sa profesionálnym športom a výchovou reprezentantovAk si odmyslíme výborné výsledky veľmi úzkej skupiny našich pretekárov na svetových podujatiach a celkom výnimočný výsledok hokejistov („Sme síce majstri sveta, ale slovenský hokej nie je najlepší na svete,“ vyslovil tesne po göteborskom triumfe tréner našich hokejistov Ján Filc, ale jeho významná veta akoby zapadla v ruchu osláv), je slovenský šport v hlbokej kríze. Kolektívne odvetvia (basketbal, volejbal, hádzaná, do veľkej miery i futbal a hokej) sú doslova v ohrození. Ďalší impulz na zamyslenie nám dal prezident basketbalového klubu žien Slovan Jopa Bratislaslava Roman Adamčík.

Padnú celé ligové súťaže?

Štyridsaťročný Bratislavčan pôsobí riadiaco v našom športe pätnásť rokov, momentálne je i manažérom reprezentácie, ktorá postúpila na septembrové majstrovstvá Európy do Grécka (tam sa bude bojovať aj o letenky na aténsku olympiádu 2004). Adamčík je tiež členom výkonného výboru Slovenskej basketbalovej reprezentácie zodpovedným za kluby. Hovoril predovšetkým o tom poslednom, a nielen v basketbalových súvislostiach. Odhadol, že o štyri roky padnú u nás nielen jednotlivé tímy, ale v niektorých kolektívnych odvetviach celé ligy, čiže súťaže s fundamentálnou úlohou zabávať týždeň čo týždeň ľudí na štadiónoch a v halách. Tieto tímy sú prirodzene základom pre výchovu reprezentantov.

Basketbalová avantgarda

Problémy sa otvárajú cez ženský basketbal. Ten bol vždy avantgardou, v dobrom iv zlom, v úspechoch i nepríjemných kauzách. Vždy je to lepší prípad, ako keď je niekto bezfarebný a nijaký. Reprezentácia basketbalistiek skončila na svetových šampionátoch: 1994 piata (najlepšia z Európy), 1998 ôsma (štvrtá z nášho koninentu), na európskych majstrovstvách: 1993 tretia, 1995 piata, 1997 druhá, 1999 štvrtá, 2001 ôsma (jediný skutočne neúspešný výsledok), na olympiáde 2000 siedma (tretia z Európy). Hokej je pre našinca hokej, nik mu neuberá prvotnosť záujmu, ale v globále tvoria basketbalistky najúspešnejšiu slovenskú reprezentáciu v kolektívnom športe. Toto tvrdenie jednoznačne podporuje aj zisk dvoch titulov európskych klubových šampiónok z Ružomberka.

Slovan je tiež pred kolapsom

Slovanistický riaditeľ iba na okraj pripomenul, že aj „jeho“ klub, vlaňajší finalista slovenskej ligy práve proti Ružomberku so štyrmi slovenskými reprezentantkami, má ťažké finančné problémy na hranici krachu. „Dievčatá hrajú za česť, farby klubu, od začiatku sezóny nedostali ani korunu. Sponzorské prísľuby sa nám doteraz v plnej miere nenaplnili (pred sezónou hovoril R. Adamčík o dvoch miliónoch korún), trpezlivo čakáme na marcový sľub,“ spomenul Bratislavčan.

Dozvedeli sme sa tiež, že jeden a trištvrte nohou „je v hrobe“ banskobystrická UMB, v roku 1990 prvý federálny majster zo Slovenska. Už dávnejšie zanikla perspektívna a systematicky napredujúca Myjava a solídny Šamorín. Ak by sa naplnil katastrofický scenár, a zanikol by Ružomberok, Slovan, UMB Banská Bystrica, z bášt slovenského ženského basketbalu zostanú iba Delta Košice, ktorá nemá finančné problémy a Cassovia, ale tá ich má. Pripomíname, že ešte v roku 2000 hralo najvyššiu domácu súťaž desať tímov, viaceré protestovali - prečo nás nie je dvanásť? Dnes je ich osem.

Pezinské a prievidzské hradby v ruinách

Muži sú na tom prinajmenšom rovnako zle. Pamätáme si, že pri finále ligy 1997 Pezinok-Svit novinári sedeli na konštrukcii košov, hala pre dvetisíc ľudí išla prasknúť, rovnako predtým pri semifinále Slovakofarmy s Prievidzou. Pred športoviskom „patrolovali“ ďalšie minimálne stovky, ktoré sa chceli dostať dnu. Dnes štvornásobný slovenský majster spod Malých Karpát ani Baník z Hornej Nitry, posledný federálny a dvojnásobný slovenský šampión fakticky neexistujú. Prievidza už vypadla o súťaž nižšie, Pezinok ju s torzom dohráva. Zle je na tom tiež najslávnejší z našich klubov Inter Bratislava.

V kŕči sú futbalisti Trenčína, Prešova a Nitry

V ženskej hádzanárskej lige zanikli SCP Banská Bystrica, ktoré pred piatimi rokmi hrali dokonca finále váženej európskej súťaže o Pohár EHF, pred kolapsom je Nitra. Z mužov sa rozpadá slovenský majster 2000, 2001 ŠKP Sečovce. Iks futbalových tímov štrajkuje, domáhajúc sa svojich výplat. Tréningový výpadok z tohto dôvodu si vo vážnej situácii dovolil ligový líder Slovan Bratislava, osemnásobný majster Česko-Slovenska a štyrikrát Slovenska. V roku 1969 vyhrali belasí uctievaný Pohár víťazov pohárov v Bazileji nad Barcelonou. Na futbalovej izbe intenzívnej starostlivosti s malými šancami na prežitie sú Prešov, Nitra, Trenčín, mužstvá vychovávajúce i dodávajúce kedysi i dnes reprezentantov. Klubom pomaly zostáva jediné - pomodliť sa nad vlastným hrobom.

Slováci, pýšiaci sa slávnou tradíciou od Veľkomoravskej ríše, často fňukajú na útlak, v športe dokazujú, že tradícia je pre nich brak, ledačina, hoci ide o klenot či prinajmenšom predmet patriaci na váženú aukciu.

Východiská bratislavského manažéra

Riaditeľ basketbalového klubu Slovan Bratislava nám dal na papieri svoju víziu východísk:

„Nášmu športu by pomohla úprava legislatívy v prospech športových klubov, teda organizácií zaoberajúcich sa profesionálnym športom, výchovou reprezentantov. Navrhuje zdaňovať nie organizáciu, ale ľudí a subjekty, ktoré prijímajú prostriedky prostredníctvom týchto organizácií.

Adamčík vyzýva k radikálnemu rezu vo financovaní športu. Číselné lotérie by mali presunúť do rúk športovcom a transparentne umožniť financovať šport ako taký. To znamená umožniť vznik štátneho úradu, ktorého rozpočet by sa plnil z týchto lotérií a prerozdeľoval priamo na športové zväzy.

Jedine takýto radikálny spôsob, hoci možno nevyhovujúci mnohým ľuďom na teplých miestach, môže zachovať náš šport na želateľnej úrovni, aby sa staral o kultúrnu zábavu obyvateľov týždeň čo týždeň a prinášal radosť a dobrú reklamu, podľa môjho názoru, tejto schopnej krajine.“