,,Talianska kuchyňa ma doslova uchvátila. Je chuťovo vynikajúca, jednoduchá a ľahká. Zelenina, cestoviny, prírodne upravované mäso, ryby. Pochopiteľne, vtedy pred vyše štyridsiatimi rokmi špeciálne kuchárske knihy s talianskymi jedlami neexistovali. Preto som začal sám špekulovať, ako sa čo varí. To mi zostalo až doteraz. Dnes sa už aspoň dajú mnohé talianske suroviny kúpiť aj u nás, ale kedysi sme si odtiaľ vozili skoro všetko. Olivový olej, rôzne druhy cestovín, koreniny, kuchynské prístroje. No a keď sme sa potom zoznámili s Talianmi, ktorí chodili pravidelne na Slovensko, mali sme takýto prísun zabezpečený takmer plynulo.“

U Hlaváčkov preto nie je výnimočné, že keď pozvú niekoho na obed alebo večeru, ponúknu im typicky talianske menu.

,,Začíname napríklad nakrájaným žltým melónom so šunkou. Samozrejme, lepšie je použiť prosciuto, ktoré už dostať aj u nás. Ale pozor, vždy od predavača žiadajte, aby ho nakrájal na plátky priamo pred vami a každý osobitne zabalil. Inak rýchlo pustí šťavu a jeho pravá chuť sa stratí.“

Oldo Hlaváček si vie prosciuto pripraviť aj sám.

,,Zadné stehno sa napácuje, zabalí do hliny a na niekoľko týždňov uloží na chladnom mieste. Nijaké varenie, údenie. Len hlina a vysušiť.“

Ďalším chodom sú špagety s paradajkovou omáčkou a s parmezánom a za nimi ľahké mäso, najčastejšie kurčatá. Ako príloha však nesmú byť zemiaky ani ryža.

„Kvôli šťave možno jesť mäso prípadne s bielym pečivom, ale vždy radšej iba s klasickým in salato. Pripraví sa jednoducho. Pokrájate nadrobno cibuľku, mierne posolíte, pokvapkáte olivovým olejom a necháte asi pol hodinu stáť. Potom pridáte nakrájané papriky, paradajky a uhorky, všetko zamiešate, zalejete vínnym octom a po chvíli podávate.“

Na záver hostiny sa podáva šťavnaté ovocie a zmrzlina. Ovocie sa môže nakrájať aj do vína, ktoré by pri talianskom hodovaní nemalo chýbať.

Zdá sa vám toho naraz veľa? Oldo Hlaváček hovorí, že to treba skúsiť. Všetko sú to totiž ľahké jedlá, ktoré si vyžadujú od konzumentov iba jedno. Dostatok času na posedenie a potom aj trochu odpočinku.

,,Veď Taliani práve preto držia siestu a začínajú naplno fungovať až po tretej poobede.“