ch banky v kandidátskych krajinách. „Tieto vyjadrenia nás mrzia, ako aj jeho vnímanie situácie na Slovensku, „ reagoval ministrov hovorca Peter Papanek.
Investičná banka vlani poskytla desiatim budúcim členským krajinám Európskej únie pôžičky spolu za 3,4 miliardy eur. Z toho sa Slovensku ušlo osemdesiat miliónov. Na porovnanie: menšie Slovinsko získalo pre svoje projekty pôžičky vyše dvesto miliónov eur. Slovensko sa podľa predstaviteľov banky príliš orientuje na pôžičky z Medzinárodného menového fondu.
„Snažíme sa využiť najlepšie ponuky, ku každému pristupujeme jednotlivo a po konzultácii s príslušným rezortom hľadáme najlepšie riešenia. Chceme aj ďalej rokovať o financovaní projektov s Európskou investičnou bankou. Dôkazom je pripravovaná dohoda o financovaní projektu európskych ciest, kde cez banku zabezpečíme spolufinancovanie na úseku diaľnice medzi Prístavným mostom a Viedenskou cestou v Bratislave,“ argumentuje Papanek.
Z 80 miliónov eur získala päťdesiatmiliónový úver na podporu malého a stredného podnikania Všeobecná úverová banka. Zvyšných tridsať miliónov ponúkla investičná banka prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky miestnym samosprávam, obciam a vodárňam na spolufinancovanie investícií v oblasti zásobovania vodou, odkanalizovania a čistenia odpadových vôd.
Problémom v kandidátskych krajinách je podľa predstaviteľov Európskej investičnej banky zdĺhavá príprava kvalitných projektov. Tá trvá tri- až päťkrát dlhšie ako v členských štátoch únie. Riaditeľ oddelenia pôžičiek pre kandidátske krajiny Emanuel Maravic označil za hlavné problémy časté zmeny priorít pri výmene vlád a nedostatočné mzdy vo verejnom sektore.
„Keďže ľudia v štátnej správe nie sú dobre zaplatení, odchádzajú do súkromného sektora. Kvalita projektov potom často nie je taká, akú by sme čakali,“ priznal Maravic. Ďalším rozšírením problémom vo východnej Európe je korupcia, ale ak banka čo len zacíti náznak korupcie, okamžite zastavuje projekt, doplnil ho Roth.
(jog, tasr)
