osti v roku 1999 nebol vyšší ako 100 000 Sk), nevzniká v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské. V prípade nepriaznivej sociálnej situácie však môžu požiadať o poskytnutie dávky sociálnej pomoci (DSP), uvádza sa v stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktoré TASR poskytla vedúca tlačového a informačného oddelenia MPSVR Jana Burdová.

Títo občania budú posudzovaní, píše sa ďalej v stanovisku, ako občania v hmotnej núdzi a odbor sociálnych vecí príslušného okresného úradu im môže poskytnúť DSP až do výšky životného minima. (Pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje 3 490 Sk mesačne a pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu 2 440 Sk mesačne.)

Filozofiou zákona je vyžadovať povinnú účasť na nemocenskom poistení (NP) a dôchodkovom zabezpečení (DZ) a z nej vyplývajúcu povinnosť platiť poistné len od tých SZČO, ktoré samostatnú zárobkovú činnosť skutočne vykonávajú a majú z nej príjem v zákonom stanovenej výške. Do 31. decembra minulého roka totiž bola povinnosť platiť spomínané odvody viazaná iba na držbu oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. V praxi preto dochádzalo k situáciám, že povinnosť platiť poistné mali aj tie SZČO, ktoré takúto činnosť vôbec nevykonávali alebo z nej dosahovaný ročný príjem neprevyšoval sumu poistného, ktoré boli tieto osoby povinné ročne zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Hranica pre vznik povinnej účasti na poistení, konštatuje sa v stanovisku, bola stanovená vzhľadom na to, že príjem nižší ako 100 000 Sk ročne dosahujú spravidla tie SZČO, ktoré túto činnosť vykonávajú popri zamestnaní alebo popri poberaní dôchodku. Nie je preto opodstatnené ukladať im povinnú účasť na NP a DZ a z nej vyplývajúcu povinnosť platiť poistné. Ročný príjem do 100 000 Sk po zohľadnení paušálnych výdavkov a daní výrazne neprekračuje mesačne výšku minimálnej mzdy a možno ho preto považovať za doplňujúci príjem k príjmu zo zamestnania alebo dôchodku.