Prečo klesol počet adopcií rómskych detí do zahraničia zisťovali poslankyne Eva Černá (vľavo), Zuzana Martináková (uprostred) a Edit Bauer. Chcú dosiahnuť, aby adopcie neboli také komplikované. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - V slovenských detských domovoch sú najmä rómske deti. Mnohé sa tam dostanú už rovno z pôrodníc alebo ako celkom malé bábätká. Zdalo by sa, že ide o ideálny prípad na adopciu do náhradných rodín. Skutočnosť je však iná - na Slovensku je o rómske deti mizivý záujem. A do zahraničia, kde sú rodiny, ktorým by farba ich pleti neprekážala, sa nedostanú.
V Košickom kraji, kde je najviac detských domovov aj detí na adopciu, sa za dva roky podarilo vybaviť len osvojenie dvoch detí. Žiadostí zo zahraničia však boli takmer dve stovky. Záujem majú Švajčiari, Američania, Kanaďania, páry zo Škandinávie.
Pred dvoma rokmi Slovenská republika ratifikovala Medzinárodný dohovor o osvojovaní detí do zahraničia. Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú opustenými deťmi, aj riaditelia detských domovov si od toho sľubovali ľahšie vybavovanie adopcií do zahraničia. Od prijatia dohovoru však počet detí, ktoré našli nový domov v zahraničí, naopak, veľmi klesol.
Zisťovať príčiny sa snažili poslankyne Zuzana Martináková, Eva Černá, Edita Angyalová a Edit Bauer. „Celý systém adopcií u nás je vo veľmi zvláštnej situácii. Je istým spôsobom zvláštne zablokovaný,“ povedala po prieskume Černá, ktorá sama žiada o adopciu dieťaťa z detského domova.
Štát sa o deti musí starať a dbať, aby sa im nestalo nič zlé. Slovenská republika akoby sa až príliš obávala a nikomu nedôverovala. Systém vybavovania žiadostí je byrokratický a zdĺhavý, čo poškodzuje najmä vybrané deti.
Za rok alebo dva, kým sa ťahá vybavovanie, sa z ľahko adaptovateľného bábätka stane dieťa s vybudovanými sociálnymi väzbami, ktoré si ťažšie zvyká na nové prostredie. „Čiastkové zákony máme dobré, ale narážame na absenciu nového zákona o rodine, ktorý by prihliadal na záujem dieťaťa,“ hovorí Martináková.
Medzinárodné adopcie u nás nefungujú, príčin je podľa Edit Bauer niekoľko. Do zahraničia môžu byť ponúknuté len deti, pre ktoré sa nenašla vhodná rodina na Slovensku. Krajský úrad, ktorý má vhodné dieťa, ho musí ponúknuť najskôr ostatným krajským úradom, čo dnes trvá šesť mesiacov. Medzinárodný dohovor vyžaduje, aby bol dodržaný presný zložitý postup. Niektoré krajiny, z ktorých sú záujemcovia, ešte spomínaný dohovor neratifikovali - napríklad USA, odkiaľ je najviac žiadateľov o slovenské deti.
Záujem adoptovať si rómske deti z východného Slovenska mal podľa Bauer aj vysoký funkcionár U. S. Steel, ale ani jemu sa to nepodarilo. „Chyba v tomto prípade nie je na našej strane. USA nemá jedno centrum, ktoré by deti po adopcii sledovalo,“ hovorí.
Slovensko má Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí. Po návštevách krajských a okresných úradov a detských domovov v Košiciach a v Bratislave chcú poslankyne skončiť svoj prieskum práve tam. Stretnúť sa chcú aj s veľvyslancom USA. Získané informácie predložia v marci v správe, ktorá by mala obsahovať návrhy, ako situáciu zlepšiť.
(mar)
Počty adopcií
Najviac detských domovov - 13 je v Košickom kraji, kde v súčasnosti registrujú 160 detí vhodných na medzinárodnú adopciu. V košickom regióne boli ukončené dve adopcie do zahraničia, ďalšie dve sú v konaní.
V Bratislavskom kraji evidujú 213 detí vhodných na adopciu slovenskými občanmi. Realizovať sa podarilo jednu adopciu do Francúzska, druhá je zatiaľ v konaní.
Na čo všetko treba odpovedať
K informáciám, ktoré úrady požadujú od záujemcu, patrí napríklad jeho náboženské vyznanie, výška životného poistenia, koľký v poradí sa narodil, či je niektorý z jeho súrodencov zdravotne postihnutý alebo spáchal trestný čin, v prípade, že členovia jeho rodiny sú mŕtvi, musí uviesť príčiny ich smrti.
