Geometrickú abstrakciu niekedy diváci prijímajú ťažšie, pripúšťa kurátorka Viera Jančeková a dúfa, že práve trnavská výstava Alojza a Tamary Klimovcov to pomôže zmeniť. FOTO SME - PAVOL MAJER

ka i kurátorka v jednej osobe Viera Jančeková. Skutočnosť, že príťažlivá expozícia na poschodí Kopplovho kaštieľa má od svojho nedávneho otvorenia veľmi dobrý ohlas, vlastne ani neprekvapuje, veď tvorba tohto manželského páru patrí k tomu najlepšiemu, čo na slovenskej výtvarnej scéne vzniklo.

Nič na tom nemení ani fakt, že s nástupom normalizácie sa obaja zaradili medzi umelcov, ktorí neboli ochotní vzdať sa tvorivej slobody, samozrejme, s vedomím straty oficiálneho uznania a prorežimovej slávy.

Ich tvorivé cesty sa opakovane rozbiehali a stretávali, predstavujúc dve polohy geometrickej abstrakcie. „Expozícia, ktorá je pokračovaním dramaturgie výstav zameraných na geometrické umenie, dokazuje, že aj v tejto oblasti môžu vznikať veľmi rozdielne diela a že geometria nie je len dobrovoľný asketizmus, ale i hra, hľadanie možnosti vyjadrenia a variácií, čistoty formy i jej narušenia.“

Klimove maľby vychádzajú z protikladu jednoduchej geometrickej kresby a emotívneho narábania s farbou, kým objekty jeho manželky možno zaradiť k čistému neokonštruktivizmu, bez rukopisných zásahov a s využívaním reflexných fólií a ďalších netradičných materiálov.

Práve pre zložitú odbornú terminológiu si Viera Jančeková uvedomuje istý divácky rešpekt (či skôr dešpekt) pred podobnými výstavami. Pritom geometria bola prítomná v pravekých jaskyniach, v egyptskom umení, ako kompozičný princíp v renesancii a určite nevymizne ani zo súčasného a budúceho výtvarného prejavu, či už v „klasickej“ podobe, alebo pretransformovaná do počítačového umenia.

„Neraz dochádza až ku komickým scénam, keď niektorí, väčšinou starší návštevníci už vopred reagujú argumentmi, že ide o niečo moderné, čomu nerozumejú, prípadne čo by aj sami dokázali vytvoriť. A potom s prekvapením zistia, že nejde o módny výstrelok, ale o dielo renomovaných umelcov v ich veku.“

Obavu majú často aj učitelia, no práve deti vnímajú tento typ tvorby veľmi dobre. „Máme dobrú spoluprácu so školami, posielajú k nám deti, ktoré sa po inšpirácii výstavou pod vedením kunsthistoričky Marcely Lukáčovej môžu realizovať v našej tvorivej dielni.“

Pri našej včerajšej návšteve to dokazovali pomaľované vstupné sklá do galérie a do dielne práve mierila ďalšia partia školákov. „Dnes to však asi veľa geometrie nebude,“ poznamenala Marcela Lukáčová, „zajtra je Valentína, a tak chcú všetci maľovať srdiečka.“ Čo však nič nemení na skutočnosti, že ambiciózna trnavská galéria v rámci svojich rozmanitých aktivít nezabúda na estetickú výchovu najmladších návštevníkov, škôlkarov nevynímajúc.

„Dôležité je, aby si deti aktívnym spôsobom prežili rôzne výtvarné štýly, zvyknú si navštevovať výstavy a časom naučia chodiť do galérie aj svojich rodičov,“ povedala Viera Jančeková.