vedeniu. Vojská z Belehradu na hraniciach provincie Kosovo sú odvčera v pozore.
Srbský premiér už pred týždňom oficiálne požiadal NATO, ktoré dohliada na Kosovo od roku 1999, o povolenie umiestnenia srbských vojenských jednotiek v Kosove. Argumentuje teroristickou rétorikou. Tvrdí, že Kosovo je miestom prípravy teroristov na inváziu do južného Srbska. Ľudia z misie OSN a NATO vyhlasujú, že o takomto útoku nemajú žiadne informácie.
Srbský premiér Zoran Djindjič sa obáva, že miestne albánske vedenie by mohlo prevziať kontrolu nad územím „bez konzultácie srbských autorít“.
Píše listy na všetky strany. Djindjič sa v korešpondencii s veliteľom síl NATO na Balkáne Gregorym Johnsonom odvolal na rezolúciu OSN, ktorá má povoľovať návrat srbských jednotiek do Kosova na ochranu vonkajších hraníc a oblastí srbských kultúrnych záujmov. „Nemáme príkazy ani potrebu získať ďalšie jednotky v Kosove,“ diplomaticky mu odpovedal hovorca mierových jednotiek NATO v Kosove.
Poradca kosovského premiéra Bajrama Rexhepiho opatrný nebol. „Je to pokus o destabilizáciu Kosova a celého Balkánu,“ povedal pre BBC na Djindjičovu adresu. Výzva na podporu zvýšenia vplyvu jeho vlády v Kosove sa ocitla aj v poštovej schránke prezidentov Georgea Busha a Vladimira Putina.
Djindjič vytrvalo žiada aj o zorganizovanie medzinárodnej konferencie o Kosove. Ľudia z misie OSN s ním síce súhlasia v bode, že „nezávislé Kosovo by bol veľký problém“, ale tvrdia, že to bude mať zmysel, až keď oblasť dosiahne hospodársku a politickú stabilitu. A to v tomto roku určite nebude.
Niektorí analytici považujú Djindjičove kroky za politickú nahrávku srbským nacionalistickým voličom, ktorí doteraz skôr inklinovali k jeho politickému rivalovi Koštunicovi.
Od volieb v minulom roku má Kosovo svojho prezidenta, vládu aj parlament. Poslanci kosovského parlamentu už vo vyhlásení z mája 2002 vyjadrili vôľu nasledovať príklad odtrhnutia Čiernej Hory. Miestni politici sa však v zásadných veciach musia radiť s mierovou misiou OSN a NATO v Kosove. Kritizujú svoju závislosť, ale cudzincov prijímajú radšej než Srbov. Oblasť prežíva ako faktický protektorát medzinárodného spoločenstva s nevyjasneným formálnym vzťahom k Srbsku.
O skutočnej príslušnosti Kosova k Srbsku sa dá pochybovať: 7 percent Srbov, ktorí tam žijú, sa pohybuje pod dohľadom mierových jednotiek. Tak ako Miloševičovi vojaci likvidovali Albáncov bez ohľadu na ich postoje, len čo odtiahli, terčami albánskej pomsty sa stali kosovskí Srbi.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
