Keď sa v roku 1998 stal Kohlovým protikandidátom Schröder, v jednom sa zhodli všetci: v oblasti zahraničnej politiky nesiahal kandidát sociálnych demokratov Európanovi Kohlovi ani po členky. Schröderova zahraničná politika im v nasledujúcich rokoch dala za pravdu. Nemecko stratilo ťah a francúzsko-nemecký motor sa zadieral.
Pred minuloročnými voľbami bola kandidátskym krajinám dokonca Schröderova nevýrazná zahraničná politika bližšia ako jednoznačne tvrdé postoje jeho konzervatívneho rivala Stoibera.
Slogan sa už nedá pochovať
Aj preto nikto, azda ani Schröder sám, neveril, že predvolebný slogan SPD o „osobitnej nemeckej ceste“ treba brať vážne.
Povestná nestálosť Schröderových politických názorov však neobišla ani medzinárodnú politiku. Devätnásť mesiacov pred voľbami označil Schröder partnerstvo s USA za také dôležité, že „sa nemôže stať predmetom vnútropolitických debát“ a Spojené štáty samotné za nosný pilier nemeckej bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Dnes sa to už zdá ako zlý vtip.
Pojem osobitná nemecká cesta mal vyjadrovať postoj nemeckej vlády k prípadnej vojne v Iraku. Schröder kritizoval vojenský útok a vylúčil vojenskú i finančnú podporu Nemecka. Neargumentoval, vyvolával protiamerickú náladu. Na svoje veľké prekvapenie s týmto sloganom vyhral voľby.
Nemci, ktorí sú od útleho detstva konfrontovaní so svojou minulosťou, odpustili Schröderovi všetky nedostatky a zvolili ho znovu - ako mierotvorcu.
Osobitná nemecká cesta zašla pred voľbami tak ďaleko, že už z nej nebolo návratu. Šéf diplomacie Joschka Fischer sa ju krátko po voľbách snažil verejne pochovať, keď v rozhovore pre britský denník Guardian požiadal, aby sa na tento slogan zabudlo. Neúspešne. Osobitná cesta začala žiť vlastným životom. Len slabou útechou je skutočnosť, že oživila polomŕtvu nemecko-francúzsku spoluprácu.
Čo by bolo bez Schrödera
Zaujímavá je preto špekulácia, čo by bolo, keby sa Schröder nestal kancelárom. Odpoveď chystá nemecká opozícia už dnes. Počas parlamentnej debaty o Iraku sa chce konzervatívny blok CDU/CSU oficiálne pripojiť k vyhláseniu ôsmich európskych lídrov, ktorí sa v otázke Iraku pridali na stranu USA.
Na otázku, čo bude ďalej, vie len málokto odpoveď. Pozorovatelia sa zhodujú, že Schröder už nemecko-americké vzťahy nedokáže dať do poriadku. Zo svojho postoja ustúpiť nemôže. Spôsobené škody sa dajú napraviť len bez neho. Jeden z mála kritikov z vnútra SPD, zahraničný expert Hans-Ulrich Klose pre televíziu Phoenix povedal, že v nemecko-amerických vzťahoch sú veľké problémy: „Predovšetkým veci celkom hore na špici, ktoré sa už nedajú napraviť.“
Kritici v SPD stíchli
Vidina politickej zmeny v Nemecku je však rozmazaná. Tlak z vnútra sociálnych demokratov, ktorý vzrástol po volebnom debakli v nedávnych krajinských voľbách v Hessensku a Dolnom Sasku, nateraz ustal. Na pondelňajšom mimoriadnom zasadnutí predsedníctva strany sa podľa agentúry DPA predviedol Schröder v životnej forme a kritikov zmietol z povrchu zemského. Nehovoril o volebnej prehre, ale 80 percent prejavu venoval Iraku. Urobil z neho otázku mieru a vojny a nadchol väčšinu súdruhov.
Najsmutnejšie na celej záležitosti je, že osobitná nemecká cesta mala byť všeliekom na upadajúcu popularitu kancelára a jeho strany. A keďže nedôvera Nemcov voči vláde rastie, Schröder ju zneužíva na vnútropolitické účely ďalej. Podľa najnovšieho prieskumu inštitútu Forsa podporuje 71 percent Nemcov postoj vlády k Iraku, ale len 27 percent opýtaných by vo voľbách znovu zvolilo SPD. Štyridsaťosem percent by svoj hlas dalo opozičnému bloku CDU/CSU.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
