František Záľuba si kroniku obce urobil z kalendárov. FOTO - AUTORKA
„Sedemnásť rokov som odtiaľto chodil na bicykli do fabriky za Šuranami. V zime som bicykel tlačil vedľa seba,“ hovorí dôchodca Rudolf Stratený.
„Tomuto kúsku sveta hovorili voľakedy Starý majer. Bol tu kaštieľ grófa Károlyho, z ktorého nezostalo ani pamiatky. Bírešské domy po druhej svetovej vojne zrútili a na ich základoch vyrástla nová osada. Dali jej meno Nový Svet. Ľudí tu živilo najmä poľnohospodárstvo. Družstvo pred desiatimi rokmi padlo,“ vysvetľuje poslanec v šurianskom mestskom zastupiteľstve Milan Puškár. V osade je vyše 50 domov, žije tam asi 120 obyvateľov. „Psov je tu viac ako ľudí,“ žartujú miestni. Posledný autobus chodí do osady o šiestej večer. Väčšina domácností je však motorizovaná.
V Novom Svete sú dve ulice a v každej je predajňa potravín. „Buď si tu človek zvykne, alebo odíde,“ presviedča nás predavačka Anna Ďurinová, ktorá je rodáčkou z Nového Sveta. „Narodila som sa v sanitke, ktorá s mamou nestihla prísť do pôrodnice v Šuranoch. K tomuto miestu mám možno aj preto silný vzťah,“ usmieva sa.
Kto si nevie spomenúť na nejakú udalosť, ide sa opýtať oproti kostolu 88-ročného Františka Záľubu. Považujú ho za kronikára. Údaje o počasí a o živote obce si značí do kalendárov. Posledných trinásť má odložených, tie staršie listuje v hlave.
Ôsmeho februára 1998 si zapísal, že bola omša, hmla a päťstupňový mráz. Ten istý deň v roku 1994 už nemrzlo, teplomer ukazoval štyri stupne, bola hmla a oblačnosť. Popoludní bol pohreb ich rodáčky a večer zasa ľudový bál. V roku 1996 si v tento deň okrem počasia zapísal, že si obšil montérky, ktoré si spálil na elektrickom ohrievači. V sobotu si do kalendára poznačil aj našu návštevu.
JANA BEŇOVÁ
