FOTO - ČTK
Obaja s Janom Kubrom boli pre mňa veľkými vzormi a kvôli nim som vlastne začal bicyklovať, dodal Jan Smolík, po Janovi Veselom druhý víťaz mierových pretekov z Československa.
Jan Veselý bol lepší cyklista ako ja, bol to velikán tej doby, mal však smolu, že bol veľmi osamotený a nepochopený, navyše jazdil v takmer primitívnych podmienkach, povedal na jeho adresu dvojnásobný majster sveta, Nemec Gustav Adolf Schur. Na znak uznania Jana Veselého pokrstil svojho prvorodeného syna po ňom a z toho sa stal neskôr velikán proficyklistiky Jan Schur.
Slávny a zneuctený
Veselý sa stal sa víťazom v tom čase na našom území najslávnejších cyklistických pretekov, ktoré boli vrcholom športu za železnou oponou, ale po vzdaní sa v roku 1957 pre bolesti v chrbte ho komunisti označili za prašivú ovcu, zradcu socialistického športu a robotníckej triedy.
Vzali mu všetky vyznamenania a trofeje a na dva roky mu zakázali pretekať. Omilostili ho až v roku 1968.
Bol jedným z najlepších cyklistov, ale stal sa chudobným penzistom, lebo v jeho časoch sa za víťazstvá nedávali peniaze, ale iba medaily a poháre.
Stal sa legendou, o ktorej sa písalo v učebniciach, ale zomrel chudobný, posledných desať rokov žil na podpore Českej nadácie športovcov.
Po odchode do dôchodku si privyrábal ako vodič vo vydavateľstve Sport (aká zhoda okolností, najslávnejší slovenský cyklista a Veselého vrstovník Vlasto Ružička robil vodiča v slovenskom vydavateľstve Šport) a neskôr ako vrátnik.
Žil z dôchodku štyritisíc korún.
Za cisára!
Bol slávny, hoci iba raz vyhral Preteky mieru. Dva razy bol druhý a štyri razy kapitánom víťazného tímu. V roku 1948 ho pripravil o celkové víťazstvo prasknutý rám bicykla a to isté sa opakovalo aj v roku 1952. Nikdy nejazdil Tour de France, Giro d‘Italia, Vueltu, tam sa nesmelo vtedy jazdiť, ale zostal cyklistickou legendou. Jeho 16 víťazných etapových vavrínov prekonal až o tridsať rokov po skončení jeho aktívnej činnosti Olaf Ludwig. Bol legendou, uznávaným vodcom, vzorom. Ako kapitán musel s kolektívom tajiť, ako sa povzbudzovali. „Vieš si predstaviť,“ hovoril mi raz v osemdesiatych rokoch, „že by som chlapcom vravel - ideme bojovať za socialistickú vlasť? My sme mali švejkovské - Za cisára! A to znamenalo zabrať naplno.“
Odvrátená strana
V roku 1957 prišla kríza. Prežíval strašné bolesti, trpel. Upadol do beznádeje. V etape do Berlína sa vzdal, jeho kamarát Jan Kubr tiež.
Obaja sa stali zradcami socialistického športu. „Spomeniem si na to vždy, keď mi to pripomeniete,“ hovoril s večným úsmevom po štyridsiatich rokoch ako hosť Pretekov mieru. „Zo dňa na deň ma prestali oslovovať Honzo, Honzíčku a začalo sa iba veľavravné, súdruh, súdruh…“
Zobrali mu titul zaslúžilého majstra športu, čo bolo najvyššie vyznamenanie. Dva roky nesmel pretekať. A smoliar má smolu dupľovanú. Z kamarátstva k jednému rakúskemu cyklistovi sa zaplietol do pašovania hodiniek. Dostal podmienečný trest na osem mesiacov a 8000 korún pokuty. Zostalo mu pár priateľov a v skrini poháre.
Titul zaslúžilého majstra športu mu vrátili v roku 1968.
Zlaté ruky a nohy
Jan Veselý sa narodil v juhočeskej dedinke Plástovice ako najmladší z piatich detí. K pretekaniu sa dostal v štrnástich, keď vyhral v Prahe-Modřanoch preteky pekárskych učňov. S plnou nošou rožkov vyhral a jeho štýl upútal trénerov, ktorí ho zlákali do klubu.
Na ceste za víťazstvom dokázal to, čo nik nezopakoval. V etape do Lodže mal náskok pred Francúzom Herbulotom 56 s. Nastúpil do čela a začal uvažovať, že sa pokúsi zvýšiť odstup. „Zabral som a zostali za mnou o desať metrov. Povedal som si, že prehodím na najťažší prevod a nebudem sa obzerať. O pár kilometrov mi motospojka hlásila, že vediem o dve minúty,“ spomína na legendárny únik Veselý.
Vydržal v úniku 56 km a náskok pri vjazde na dráhu v Lodži bol vyše 11 minút. Preteky napokon vyhral s rekordnou prevahou 11:55 min.
Pekár, pretekár, šofér, vrátnik. Chodil do partie, ktorá sa nazývala „stará garda.“ „Bol to perfektný chlapík, náš Honza,“ hovorí jedna z tejto partie Dana Zátopková. „Mal šikovné ruky na všetky remeslá. Čo bolo treba, to opravil. Na starej chate všetko zreparoval a záhradu mal najlepšie udržiavanú.“
Vlani na osemdesiatke Dany Zátopkovej bol fit napriek tomu, že sa už liečil na onkológii. Chutilo mu, aj si zaspieval. Ešte pred rokom, keď ho navštívil Pavel Doležel, jazdil Veselý na svojej chate v Mukařove na bicykli.
Jeho plešina svietila v posledných rokoch na veľkých podujatiach. Bol váženým hosťom veľkých športových recepcií, nielen v Československu, neskôr v Čechách, ale aj v Poľsku a najmä v Nemecku, veď v bývalej NDR mal nesmiernu popularitu, ťažko vtedy porovnateľnú s iným športovcom.
Úsmev mu nikdy nezmizol z tváre. Nikdy nespomínal v zlom na to, ako ho komunisti pripravili o roky aktívnej činnosti. Bral to ako úsmevnú historku. Nikdy nenadával na dôchodcovskú biedu.
Rozdal ľuďom toľko radosti ako málokto. A odišiel v chudobe, ale bez reptania.
Veľký človek, Jan „Honza“ Veselý.
Vizitka
Jan Veselý
Narodený 17. 6. 1923 v Plástoviciach.
Víťaz Pretekov mieru 1949 s rekordným náskokom 11:55 min, dva razy druhý, štyri razy kapitán víťazného tímu, víťaz 16 etáp.
Tretí v ankete o najlepšieho cyklistu storočia v Československu za Radomírom Šimůnkom a Jánom Svoradom.
Získal 26 titulov majstra republiky.
Držiteľ českej i medzinárodnej Ceny Fair play.
