Diplomaticky aktívny bol včera aj iracký prezident Saddám Husajn, ktorý sa stretol s námestníkom juhoafrického ministra zahraničných vecí Azíza Bahada. FOTO - ČTK/AP
BRUSEL - V Severoatlantickej aliancii (NATO) zatiaľ nič nové. Kríza ohrozujúca povesť jednoty, zomknutosti a akcieschopnosti stále trvá a ani do včera sa ju nepodarilo prekonať. Zasadnutie rady najprv niekoľkokrát odložili. Schôdze plánované najprv na dopoludnie a potom popoludnie zrušili a preložili na večer. Ani potom však k dohode nedošlo. NATO tak zostáva rozdelené. Proti príprave preventívnych obranných opatrení pre Turecko, s ktorými súhlasí väčšina členov, naďalej rebelujú Francúzsko, Nemecko a Belgicko.
Intenzívne konzultácie diplomatov snažiacich sa nájsť riešenie však prebiehali aj napriek odloženým schôdzam rady. Celodenné nálady v sídle aliancie naznačovali, že sa od pondelka nič nezmenilo. Zo slov francúzskych zástupcov sa zdalo jasné, že najväčšia európska krajina svoj názor nezmení. A to prinajmenšom do piatka, keď má šéf inšpektorov Hans Blix predložiť Bezpečnostnej rade OSN ďalšiu správu o priebehu kontrol. „V stávke je, či dáme viac času diplomacii a procesom rozbehnutým v OSN,“ povedal pre BBC francúzsky veľvyslanec pri Európskej únii Benoit d‘Aboville.
Postoj trojice „neposlušných“ členov pohoršuje všetkých, ktorí s ním nesúhlasia. V prvom rade Američanov, ale aj samotných Turkov. Americký prezident George Bush ho považuje za „krátkozraký“. „Nechápem toto rozhodnutie, ktoré má na alianciu negatívny vplyv,“ povedal včera novinárom. Rozčúlil sa aj turecký premiér Abdullah Gül: „Turecko bolo počas studenej vojny štítom Európy. Niet preto pochýb, že NATO musí urobiť, čo mu prináleží. Je to jeho morálna povinnosť.“
Rušno bolo včera aj v OSN. Situácia v Bezpečnostnej rade je totiž podobná tej v NATO. Washington a Londýn včera potvrdili, že trvajú na schválení ďalšej rezolúcie, ktorá by sa vlastne stala oprávnením na vojenský zásah. Spoliehajú sa hlavne na piatkovú správu šéfa zbrojných inšpektorov. Či však tento návrh prejde, je otázne. Treba na to 9 z 15 hlasov. Podľa vyjadrení nemeckých diplomatických zdrojov je však 11 členov proti rezolúcii a bude hlasovať za predĺženie inšpekcií. Doteraz je jasný len postoj Nemecka, Francúzska a Číny. Naopak, jasnú proamerickú pozíciu zastávajú Británia, Španielsko a Bulharsko. (mm, čtk)
