Počas cvičení v Kuvajte sa dostanú médiá vojakom až na telo. Bude to tak aj počas vojny? FOTO – REUTERS
„Ak konflikt v Perzskom zálive pripomínal videohru, tentoraz by mohol vyzerať viac ako skutočná vojna,“ povedal Robert Thompson z univerzity v Syracuse.
Ministerstvo obrany obmedzilo prístup médií pri invázii na Grenadu, pri vojne v Perzskom zálive v roku 1991 a znovu v Afganistane. Ak sa však Amerika rozhodne zvrhnúť irackého prezidenta Saddáma Husajna, chce Pentagon povoliť novinárom sprevádzať vojakov v prvej línii.
Americké televízne stanice sú spokojné a tvrdia, že vo vzťahoch medzi Pentagonom a médiami ide o veľký krok dopredu. „Povoliť nám prístup je veľká zmena a odvážny krok a ja dúfam, že to myslia vážne,“ povedal šéf washingtonskej odbočky televízie ABC Robin Sproul.
Americké ministerstvo si uvedomuje, že verejnosť je voči vojne stále skeptická. Preto jeho predstavitelia tvrdia, že je v ich záujme poskytnúť západným médiám prístup do oblasti bojov a brániť sa tak prípadným irackým dezinformáciám šíreným arabskými oznamovacími prostriedkami. Pentagon trvá na tom, že novinári budú mať voľnosť informovať o všetkých aspektoch vojny vrátane civilných obetí a neúmyselnej streľby do vlastných jednotiek. Novinári vraj nebudú musieť svoj materiál predkladať na schválenie vojenským cenzorom.
Riaditeľ spravodajstva televízie CBS Andrew Heyward povedal, že vidí potenciál na mnoho priamych prenosov. „Nejde len o boj. Ale aj o to, byť s vojakmi, môcť s nimi hovoriť, byť skutočne s nimi, keď postupujú k Bagdadu.“
Ak sa tak stane, bude to výrazný kontrast s vojnou v Perzskom zálive. Prenosy sa vtedy skladali predovšetkým z leteckých záberov „chirurgických“ leteckých úderov poskytnutých Pentagonom a z generálov ukazujúcich pri každodenných brífingoch na mapy.
Niektorí reportéri a televízne tímy sprevádzali vojakov na bojisko. Ale než dostali povolenie odoslať materiály, boli už zastarané. Tých pár novinárov, ktorí sa odvážili vyraziť na vlastnú päsť, to robilo s veľkým rizikom. Napríklad spravodajcu CBS Boba Simona zajali iracké jednotky a 40 dní ho držali vo väzení.
Zatiaľ nie je jasné, akú voľnosť budú novinári priradení k bojovým jednotkám mať. A tiež nie je jasné, do akej blízkosti sa novinári dostanú ku skutočnému boju.
Podľa novinárskych veteránov je však už teraz isté, že nebudú mať takú voľnosť, akú mali novinári vo Vietname. Žurnalisti sa vtedy často mohli voľne pohybovať po krajine a často si dojednali presun na bojisko v amerických bojových vrtuľníkoch. Realistické televízne zábery mali veľký vplyv na ochabnutie podpory verejnosti pre túto vojnu a armáda si túto lekciu v ďalších konfliktoch vzala k srdcu.
Niektorí odborníci tvrdia, že priradenie novinárov k ozbrojeným silám vyvoláva otázky o žurnalistickej nezávislosti. Myslím, že už samo slovo „priradenie“ by malo novinárov znervózňovať, povedal Robert Thompson.
(čtk/reuters)
