Dnes v nich žije takmer 30-tisíc ľudí, ale ich úroveň a kvalita je rôzna a zatiaľ neexistuje systém, ktorý by ich objektívne hodnotil.
Štátne zariadenia, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, sú často odľudštené a súkromných či neštátnych je ešte vždy málo. Čakacie lehoty sú v nich dlhé. Chýba aj väčší počet akýchsi „škôlok pre dôchodcov“. Ako hovorí Helena Woleková z nadácie Socia: „Za vyspelým svetom zaostávame 20–25 rokov.“
Málo sa využíva aj opatrovateľská služba a situáciu sťažuje aj neochota obcí prevziať ich do svojej kompetencie. Napríklad zo 440 obcí Košického kraja poskytuje opatrovateľské služby len 304. Zvyšných 136 samospráv odmietlo prevziať právomoci, ktoré na ne prešli k 1. januáru.
Najhoršia situácia je v okrese Trebišov. Do 15. januára prevzalo práva i povinnosti v starostlivosti o starých, telesne ťažko postihnutých a bezvládnych ľudí len 26 obcí z 82.
„Starostovia najčastejšie argumentujú nedostatkom zamestnancov. Ľudia však nemôžu doplácať na takýto banálny problém. Čiastočným riešením problému je vytváranie spoločných úradovní,“ povedal včera prednosta Okresného úradu v Trebišove János Juhász.
„Táto forma sociálnej služby jednoznačne patrí obciam, ktoré majú priamy kontakt s ľuďmi odkázanými na opatrovateľskú službu,“ hovorí košický župan Rudolf Bauer. Zákon však nehovorí, kedy obec musí prevziať príslušné právomoci. Ak obec odmietne, prechádzajú na vyšší územný celok, čím sa od ľudí vlastne vzďaľujú.
Viac nájdete v tlačenom vydaní denníka SME na 5. straneAutor: zoh, sen
