Urobil tak počas prijatia vysokého predstaviteľa únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu v Soule.
Ak by bola možná cesta vysokopostaveného zástupcu EÚ do Severnej Kórey, "veľmi by to prispelo k rýchlemu riešeniu" otázky jej jadrového programu, schopného vyrábať materiál pre nukleárne zbrane, domnieva sa Kim.
Severokórejskú časť Solanovho turné odložili, keďže líder Kim Čong-il sa s vyslancom únie nemohol stretnúť, podľa Solanu však Pchjongjang s jeho návštevou súhlasí.
Stretnutie juhokórejského prezidenta a Solanu sa konalo deň po tom, čo juhokórejský premiér Kim Sok-su vyhlásil, že Severná Kórea nemá jadrové zbrane. USA naproti tomu tvrdia, že Pchjongjang má jednu alebo dve atómové bomby.
Južná Kórea - aj z obáv z vojny na Kórejskom polostrove - chce, aby Washington čoskoro začal rokovať s Pchjongjangom, ktorý to označuje za jediné riešenie situácie. USA sú však so Severnou Kóreou ochotné rokovať len na multilaterálnej úrovni.
Kľúčovým pre ďalší vývoj bude stredajšie zasadanie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá rozhodne, či otázku Severnej Kórey predloží Bezpečnostnej rade OSN kvôli porušeniu dohôd o nešírení jadrových zbraní.
Pchjongjang v októbri podľa Washingtonu priznal obnovenie tajného vývoja nukleárnych zbraní. Severná Kórea neskôr vyhostila inšpektorov OSN sledujúcich jadrový reaktor schopný vyrábať materiál pre nukleárne zbrane a odstúpila od globálnej zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Pchjongjang viackrát vyhlásil, že jadrový program chce používať len na výrobu elektriny.
