Svoje veto nazývajú prostriedkom na odvrátenie vojny v Iraku. Vážne narušili americké strategické zámery v oblasti, lebo bez Turecka by Američania proti Iraku stratili kľúčového partnera.
O zásadnej úlohe Ankary v pripravovanej vojenskej operácii proti Iraku sa hovorí od začiatku jej plánovania. Rovnako sa hovorí, že turecká verejnosť ani vláda nie sú účasťou Turecka vo vojne nadšené.
Turecko je ideálnym miestom na otvorenie druhého frontu. V kombinácii s frontom z Kuvajtu a Jordánska by umožnil zovrieť Irak „zhora“ aj „zdola“ a skrátil by vojenskú operáciu. Podobnú strategickú úlohu malo Turecko aj vo vojne v zálive pred jedenástimi rokmi. V krajine je aj niekoľko vojenských leteckých základní vhodných pre stíhačky.
Hoci turecká vláda vyvíja diplomatické úsilie na odvrátenie vojny v Iraku, v sobotu podpísala s Washingtonom dohodu, ktorá umožňuje americkým expertom pripraviť niektoré vojenské základne na vojnu. Povoľuje tiež Američanom trojmesačný pobyt v krajine.
O týždeň by mal turecký parlament prijať rozhodnutie o rozmiestnení amerických jednotiek v krajine. Práve toto rozhodnutie je považované za možný prelom v tureckom prístupe ku konfliktu.
Ešte predvčerom miestni analytici tvrdili, že americký tlak a doláre by mohli tureckých poslancov presvedčiť, aby hlasovali za aj napriek odporu verejnosti. Včera už o tom tak presvedčení neboli. Postoj Nemecka, Francúzska a Belgicka by sa pre časť parlamentu mohol stať dobrou zámienkou na odmietnutie americkej požiadavky. Môžu použiť argument: vy neriskujete pre nás, my nebude riskovať pre vás.
Otázkou zostáva, či si Turecko môže dovoliť odmietnuť. S umiestnením amerických vojakov je totiž spojená pre Ankaru záchranná finančná pomoc (odhady hovoria o 4 až 15 miliardách dolárov) a navyše Washington je jej najvernejším spojencom v NATO.
V Turecku však funguje silná opozícia proti účasti na vojne v Iraku a pre 80 percent Turkov je neprijateľné, aby sa ich krajina zúčastnila na operáciách proti inej moslimskej krajine.
Turci sa obávajú aj finančných strát, straty významného obchodného partnera a poklesu príjmov z turistiky. Hrozbou sú aj nevypočitateľní Kurdi na juhu krajiny. Za vojny by sem mohli utekať irackí Kurdi, čo by viedlo k destabilizácii krajiny.
