Ako hodnotíte situáciu v NATO?
„Určite je to vážna kríza. Neviem, či sa dá porovnať s tými najhoršími, ktoré NATO zažilo: vojna o Suezský prieplav a rozmiestnenie amerických rakiet stredného doletu. Vtedy hrozilo aliancii rozdelenie. Neviem, či táto je už na takej úrovni, ale celkom isto je to vážna kríza, akú sme už dávno nevideli. Zrejme je to horšie ako v čase Kosova.“
O čo v celom spore ide?
„V rámci NATO sa stala zmena. V Severoatlantickej rade, ktorá robí najzásadnejšie rozhodnutia, vždy existovala dohoda, že niektoré základné princípy sa nespochybňujú. Že sa neberú na ľahkú váhu. To, čo sa deje momentálne, že traja členovia NATO blokujú plány, ktoré smerujú k obrane jedného z členov aliancie v prípade útoku, to sú základné veci, s ktorými sa nikdy nehralo. Momentálne sú ohrozené. Zrazu sa nevie, či sa na ne dá ešte spoľahnúť.“
Prečo to došlo až do takéhoto štádia?
„Zmenila sa celá nálada v NATO. Už sa nedá hovoriť o tichej dohode o základných princípoch obrany: kto, kedy, kde a za akých podmienok. Nerozišla sa ani tak Amerika s Európou, ako skôr Európa medzi sebou.“
Môže to znamenať koniec aliancie?
„To, čo sa deje práve teraz, nie je slepá ulička. Zatiaľ len Turecko požiadalo o konzultácie podľa článku č. 4 washingtonskej zmluvy. Ešte sa neporušil ten slávny 5. článok, ktorý je postavený na princípe: Jeden za všetkých, všetci za jedného. To znamená, že ešte nebol porušený posvätný princíp aliancie, ale sme mu veľmi blízko.“
Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja?
„Je milión možností. NATO prežilo tak dlho, ako prežilo, aj vďaka tomu, že sa vie prispôsobiť. Existuje viac procedurálnych spôsobov, ako krízu vyriešiť. Je možné, že sa to dokonca jednoducho prehodí do inej komisie a tá rozhodne. Bude to komisia, v ktorej Francúzsko nesedí, lebo ako je známe Paríž je len polovičným členom, nezúčastňuje sa na vojenských rozhodnutiach aliancie. Francúzsko sedí v Severoatlantickej rade, ale nesedí napríklad v plánovacej komisii. Preto by to mohli presunúť práve tam a tam by sa to riešilo. Zámerom je izolovať Belgicko, ktoré blokovalo pomoc Turecku spolu s Francúzskom. Nemecko návrh nepodporilo, ale nehlasovalo ani proti.“
To by však krízu aliancie neriešilo. Len by to zahralo akútny problém do autu.
„NATO môže momentálne najviac dúfať v to, že sa im podarí túto krízu prežiť. Prežiť búrku a prečkať lepšie časy, bez toho, že by sa loď potopila. Ak by to bolo za cenu procedurálnych machinácií, fajn.“
Aké sú ďalšie možnosti?
„V celom spore ide hlavne o to, či by malo NATO poskytnúť Turecku rakety Patriot. Tie rakety by prišli z Holandska a Holanďania už povedali, že keď bude treba, tak ich tam pošlú. V najhoršom prípade by sa teda mohli dohodnúť na bilatelárnej úrovni a mohli by to v podstate ešte stále predať ako pomoc spojenca spojencovi. Kredibilita NATO ako aliancie by bola veľmi výrazne spochybnená. Načo je totiž aliancia, keď sa nevie dohodnúť o pomoci jednému z jej členov.“
Čo sa teraz v NATO vlastne deje?
„Jednotliví členovia sa snažia dohodnúť. Majú pred sebou dokument a hrajú sa s formuláciami, aby vyhovovali všetkým. Je však úplne jasné, že nejde o slovíčka. Čaká sa na prekonanie krízy a zmenu politickej nálady. To by sa mohlo stať v piatok, po prejave šéfov inšpektorov pred Bezpečnostnou radou OSN. Američania si načasovali rozhodnutie aliancie na čas tesne po prejave Colina Powella. Boli presvedčení, že ten váhajúcich spojencov presvedčí. Nestalo sa. Teraz asi musia čakať na novú správu inšpektorov. Aliancia je totiž v pate. Američania aj Nemci, Francúzi a Belgičania išli až na hranu. Preto neexistuje, že by sa napríklad Belgičania teraz z ničoho nič otočili a povedali fajn. Prečo by to urobili? Čo sa zmenilo? Ako to, že ráno veríš v niečo a o piatej poobede už veríš v niečo úplne iné? Už len z taktických príčin je jasné, že sa bude musieť čakať. A správa Hansa Blixa by mohla byť tým vonkajším impulzom. Nie, že by nejako výrazne menila situáciu, ale môže dať politické krytie jednotlivým stranám pre zmenu pozície.“
Kríza v NATO môže zneistiť kandidátov vrátane Slovenska. Je na mieste pýtať sa, či má vôbec zmysel vstupovať do takej aliancie, ktorá spochybňuje samú seba?
„Netreba predčasne panikáriť. V každom prípade by som bol nervózny na mieste slovenských politických lídrov Slovenska, pretože vstupujeme do aliancie, ktorá zažíva jednu z najhorších kríz dôveryhodnosti za posledných desať rokov. Problém je v tom, že väčšina členov aliancie sa na ňu dnes pozerá, ako na politické zoskupenie, kandidáti sa na ňu ešte stále pozerajú ako na vojenskú organizáciu, ktorá by v prípade ohrozenia mala pomôcť. A práve tento rozmer aliancie je momentálne v ohrození. To, kvôli čomu vstupujeme do NATO, ten princíp je v najväčšom ohrození.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
