Nič nie je tak, ako sa pôvodne zdalo, to je charakteristika talianskeho futbalového kanoniera Christiana Vieriho. Niekedy sám prispeje k náhlemu zvratu okolo seba, inokedy príde k zmene bez jeho pričinenia. Bezstarostný Talian, momentálne s 18 gólmi najlepší strelec vedúceho tímu Serie A Interu Miláno. On všetky zmeny zvláda s obdivuhodným nadhľadom. Vraví, že o nič nejde, iba o futbal.
Prvý zlom urobil Rossi
Jeho otec bol futbalista na pomerne slušnej úrovni. Keď mal Christian deväť rokov, bol s otcom i mamou v Austrálii, otec tam pracoval aj hral futbal. Ten, podľa osobitných austrálskych pravidiel, skúšal aj syn. Ale venoval sa tiež plávaniu, ktoré mu dalo silu do ramien, behaniu, ktorým cibril rýchlosť a výskok si zlepšil pri basketbale. Otec a syn si nastavili budík na štvrtú hodinu rannú. Museli predsa vidieť finále majstrovstiev sveta. Sláva, Taliansko sa stalo po tretí raz majstrom. Veľký hrdina Paolo Rossi, ktorý sa po dvoch rokoch absencie za čierne stávky vrátil, sa stal hrdinom. Christian vyhŕkol: „Chcem byť raz ako on.“ To bol prvý zvrat v jeho živote. Rodina sa vrátila do Talianska a futbal zvíťazil na plnej čiare.
Z Turína do Turína
AC Turín je slávny tím, ale že v jeho doraste začal hrať mladý Vieri, akosi nikto nebral do úvahy. Bol to mladý buldog, ktorý keď vletel do šestnástky, obrancovia padali ako kolky, ale inak ničím neupútal. Vraveli, že z neho bude priemerný futbalista. Z tých rečí si nič nerobil. Vyrovnanosť až bezstarostnosť, ktoré zdedil po mamičke - Francúzke - dokázal uplatniť na ihrisku aj mimo neho. Preto ho ani nerozhádzalo, keď sa klub rozhodol, predať ho do Pisy.
A začalo sa jeho potĺkanie. Z Pisy do Ravenny, odtiaľ do Benátok a stadiaľ do Bergama. Zastrieľal si a aj sa ostrieľal. Mal dvadsaťjeden a bol z neho sveták, ale aj kanonier. Nasledovala nominácia do reprezentačnej dvadsaťjednotky. Po úspešnej kvalifikácii postrčil tím na ME gólom Portugalsku do záverečných bojov. Tam dostali prednosť pred ním a dvojičkou z útoku Del Pierrom Totti, Delvechio a Amoruso. Podiel na titule mu nik ale nemohol uprieť. Cestovateľ Vieri sa vrátil do Turína, lenže nie do AC, ale do Juventusu.
Zázračná suma
Rok v Turíne znamenal, že sa dostal do povedomia špičkových klubov. Atlético Madrid za neho ponúkol na vtedajšiu dobu šialenú sumu 20 miliónov dolárov. Za hráča, ktorý vzišiel z neznáma, to bolo veľa. „Nečudujem sa, že ma predali, taká suma sa nedala odmietnuť,“ komentoval neskôr Christian odchod do Madridu. Bol to dobrý obchod pre Juve aj pre neho.
Christian sa dostal na tretie miesto finančného rebríčka svetových prestupov. Za rok v Madride dal 24 gólov, ale napriek tomu nehral celú sezónu, a nie pre zranenie. V Atlétiku sa odohral ďalší zvrat v jeho živote. Nedal si servítku pred ústa a o trénerovi Radomírovi Antičovi vyhlásil, že to nie je inteligentný človek. Pre noviny to bola senzácia. Následky niesol Christian - vyradenie z kádra a pokuta. Keď vyšlo najavo, že novým trénerom bude Talian Arrigo Sacchi, nebol všetkému koniec. Vieri si myslel, že s krajanom na lavičke to bude lepšie a vráti sa. Ale Sacchi vyhlásil: „Kde som ja, tam tento futbalista hrať nebude.“ A slovo dodržal.
Fontaine ho uznáva
„Ak môže niekto prekonať môj rekord na majstrovstvách sveta, tak je to práve tento chlapec,“ povedal Francúz Just Fontaine, s 13 gólmi nedostižný strelec na jednom šampionáte. Viac, 14 gólov, dal iba Gerd Müller, ale na dvoch majstrovstvách.
Vieriho premiéra v reprezentácii sa začala gólom proti Moldavsku - bol to tisíci gól Talianska v histórii. V baráži pokoril Rusov a pred MS vo Francúzsku sa dušoval - dokážem to, čo Rossi. Nestalo sa. Neohrozil ani Fontaina.V piatich zápasoch dal síce päť gólov, vo štvrťfinále premenil aj penaltu v rozstrele, ale Taliansko nepostúpilo.
Rok 2002 a MS v Ázii. Opäť sa všetci spoliehali na Vieriho. Dva góly dal Ekvádoru, jeden proti Chorvátsku, ale Taliansko prehralo 1:2. Postup zo skupiny zachraňoval remízou s Mexikom 1:1 del Piero. V osemfinále zhodou okolností ekvádorský rozhodca Moreno podrezal Talianov, keď najskôr proti nim nariadil penaltu, ktorú síce Ahn nepremenil, ale neodpískal ďalšiu v prospech Talianov, neuznal im dva góly. Zápas vyhrali v nadstavenom čase Kórejčania 1:0 gólom Ahna. Vieri dal jediný gól, celkove štyri, na MS ich má už deväť, medzi elitu sa ešte iba tlačí.
Ferrari nestačilo
Ferrari za pol milióna mariek je auto, aké si môže dovoliť iba niekoľko promile obyvateľov tejto planéty. Vieri ho dostal do daru. Prezident Atlética Madrid Jesus Gil bol taký uchvátený jeho gólmi na MS 1998. Potom nasledoval prestup do Španielska. Radosť z auta a pobytu v Madride pokazili aj slová pána Sacchiho. Potom sa vraj Vieri tajne zišiel s funkcionármi Juventusu, chcel ísť späť, ale Gil mu odvetil, že z prestupu nebude nič, predovšetkým už nie do Lazia. O týždeň však už na klubovom účte Atlética začali nabiehať prvé splátky zo sumy 28 miliónov dolárov. Presne za toľko predali Vieriho do Lazia Rím.
Stadiaľ nasledovala cesta do Interu Miláno, kde je teraz a čaká sa na ďalšie zvraty v jeho živote.
