
Okrem Jána Drgonca a Petra Brňáka (na snímke sprava) , ktorí zastupovali Súdnu radu, dostal priestor aj Tibor Šafárik, zástupca vedľajšieho účastníka pojednávania, predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.
FOTO PRE SME – JUDITA ČERMÁKOVÁ
BRATISLAVA – Prezident Rudolf Schuster minimálne do 19. februára nevymenuje nového predsedu Najvyššieho súdu. To je termín, keď o ústavnej sťažnosti Sergeja Kohuta, neúspešného kandidáta na túto funkciu, rozhodne Ústavný súd.
„Pán prezident bude prihliadať na rozhodnutie Ústavného súdu,“ zopakoval včera prezidentov hovorca Ján Füle.
Prezident sa tak rozhodol aj napriek tomu, že mu časť právnikov vrátane Jána Drgonca radila, aby nového predsedu Najvyššieho súdu vymenoval neodkladne. Schuster dal za pravdu právnikom, ktorí tvrdili, že je pre neho predbežné rozhodnutie Ústavného súdu záväzné.
Znamená to, že Najvyšší súd od zajtra nebude mať svojho predsedu. Súčasným je Štefan Harabin. Funkčné obdobie mu vyprší dnes a minimálne do definitívneho rozhodnutia Ústavného súdu sa stane radovým sudcom na Najvyššom súde. Zastupovať ho podľa zákona bude terajší podpredseda Juraj Majchrák.
Ak Ústavný súd nakoniec Kohutovu sťažnosť zamietne, prezidentovi už nebude nič brániť, aby Harabina vymenoval. V prípade, že sa súd stotožní s Kohutovou sťažnosťou, môže konštatovať porušenie jeho práv a zrušiť voľbu Súdnej rady. Tá by sa potom musela opakovať, čo by vymenovanie nového predsedu Najvyššieho súdu podstatne oddialilo.
Právnici však nechcú predpovedať, ako sa Ústavný súd rozhodne. Možností je viac. Teoreticky môže súd skonštatovať porušenie Kohutových práv, ale nenariadi ich nápravu.
Hovorca Ústavného súdu Štefan Németh nevidí na tom, že súd nerozhodol už na včerajšom zasadaní, nič mimoriadne. Na súde je bežnou praxou, že si sudcovia ponechajú po vypočutí účastníkov sporu čas na rozmyslenie. „Pojednávanie bolo odročené na vynesenie rozhodnutia,“ povedal Németh.
Kohut sa vo svojej sťažnosti odvolával na to, že došlo k porušeniu rovnosti v prístupe k verejným a voleným funkciám. Namietal, že jeho protikandidát na post predsedu Najvyššieho súdu Harabin mohol vo voľbách Súdnej rady ako jej člen hlasovať. Kohut toto právo ako nečlen nemal.
Harabin na svoje zvolenie potreboval 10 z 18 hlasov členov rady. Presne toľko ich aj získal.
Druhý senát Ústavného súdu, ktorého predsedom je Ján Klučka, vypočul včera aj zástupcov Súdnej rady Jána Drgonca a Petra Brňáka. Drgonec označil kauzu za „najzávažnejší ústavný spor od vzniku republiky“.
Podľa nich Súdna rada pri voľbe Štefana Harabina neporušila nijaký zákon a neúspešnému kandidátovi Sergejovi Kohutovi by nepomohlo, ani keby Harabin nehlasoval. Nezískal by totiž potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Ďalší argument znel tak, že keby Harabin nemohol ako člen Súdnej rady hlasovať, bolo by zase porušené jeho ústavné právo.
(rp, sen)