jeho telesných pozostatkov do vlasti.
Podľa kázne kňaza Lászlóa Szakácsa sa pravdu o Horthym dozvieme iba z jeho memoárov. Kňaz kritizoval reakcie niektorých médií, ktoré vraj považujú omšu za dôkaz fašizácie Maďarska.
Duchovný János Szigethy nazval Horthyho človekom, ktorý po zime a krvavej búrke priniesol národu nový život. S narážkou na obľúbený dopravný prostriedok niekdajšieho admirála považoval za dôležitú otázku dneška, či sa Maďari opäť odvážia posadiť na bieleho koňa, alebo si namiesto toho na nohy natiahnu eurokompatibilné krpce. „V Maďarsku je dnes zima umŕtvujúca dušu i telo,“ povedal duchovný, mysliac pritom pravdepodobne na súčasnú vládu.
Horthy zomrel v Portugalsku v roku 1957. Západní spojenci po vojne odmietli Stalinovu požiadavku, aby bol súdený ako vojnový zločinec. Jeho telesné pozostatky do Maďarska previezli a slávnostne pochovali v roku 1993. Na pohrebe sa zúčastnilo niekoľko členov vtedajšej maďarskej vlády.
Omša za Horthyho môže opäť oživiť všetkými maďarskými stranami smrteľne vážne prežívané spory o interpretáciu minulosti. Historické otázky sa pravidelne stávajú predmetom politických sporov, hlavne národniarska pravica si svoju politickú identitu do veľkej miery odvodzuje práve z histórie. Na jednej ruke možno spočítať udalosti či mená z maďarskej minulosti, na hodnotení ktorých sa pravica a ľavica i intelektuálne tábory stojace za oboma smermi zhodnú.
Pravica má sklon idealizovať Horthyho režim ako obdobie nezávislého národného a kresťanského štátu, považuje ho v mnohom za svoj vzor, odmieta vidieť jeho nedostatky a všetky problémy Maďarska odôvodňuje Trianonom či komunizmom.
Ľavica naopak často Horthyho režim charakterizuje ako polofašistický a je až príliš málo kritická ku komunizmu.
Väčšina serióznych maďarských historikov dnes tvrdí, že Horthyho vládu nie je možné charakterizovať čierno-bielo. Opisujú ho ako obmedzený autoritársky parlamentarizmus, v ktorom existovalo viac strán, viac-menej nezávislé súdy i plurálny duchovný život. Celý systém však fungoval nedemokraticky a diktátorsky. Voľby napríklad väčšinu tohto obdobia neboli tajné ani všeobecné. V roku 1944, po pokuse previesť Maďarsko na stranu spojencov prinútili Nemci Horthyho odstúpiť a predať moc Ferencovi Szálasimu, vodcovi maďarských fašistov zo strany šípových krížov.
„Je chybou považovať Horthyho systém za fašizmus či nacizmus, zároveň ho ale nie je možné porovnávať s vtedajšou anglickou či československou demokraciou,“ píše uznávaný historik Ignác Romsics. Pre modernú demokraciu sa každopádne ako vzor nehodí.
PETER MORVAY
