Obe stavby sú totiž dielom jednej a tej istej skupiny juhoslovanských inžinierov, napísal nemecký spravodajský magazín Der Spiegel.
Kým originál v Bosne poskytne úkryt 500 osobám, jeho iracký dvojník je o čosi menší, oba bunkre sú ale postavené tak, že odolajú aj útokom 2000 kilogramových bômb. Podzemné kryty sú totiž postavené na platni zmierňujúcej otrasy a majú niekoľko metrov hrubé oceľovo-betónové steny.
Bunker juhoslovanského prezidenta bol na žiadosť samotného Tita zariadený drahocenným štýlovým nábytkom, Husajn zas nariadil, aby v jeho podzemnom úkryte bolo niekoľko spální - údajne pre priateľky irackého vodcu.
Juhoslovanskí konštruktéri o úkryte v Bagdade prezradili aj to, že v jeho vnútri je umiestnený osobitný technický blok vedno s nádržami na vodu a ropu a veliteľské ústredie.
Kým Tito si v bunkri nechal vybudovať päť núdzových východov, Husajn bol o niečo skromnejší a uspokojil sa s dvoma. „Z tohto dôvodu bude ľahšie pochovať Saddáma Husajna,“ tvrdí jeden zo skupiny juhoslovanských inžinierov. Pokiaľ by boli zničené oba núdzové východy, môžu obyvatelia krytu prežiť vnútri maximálne 90 hodín. (tasr)
