Generálny tajomník NATO George Robertson včera potvrdil, že v 53-ročnej histórii členský štát prvý raz požiadal o použitie článku štyri. Článok ukladá členom povinnosť konzultovať, ak ktorýkoľvek z nich usúdi, že „je ohrozená jeho územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť“. FOTO – TASR/EPA
BRUSEL, BRATISLAVA – NATO prežíva jednu z najhorších kríz vo svojich dejinách. Traja členovia aliancie včera zablokovali rozhodnutie o pomoci ďalšiemu členovi. Razom je ohrozený základný princíp aliancie: jeden za všetkých, všetci za jedného.
Turecko požiadalo v prípade vojny o zvýšenú ochranu. Ako jediná moslimská krajina v aliancii bude pri akcii v Iraku kľúčovou základňou pre americké útoky.
Aliancia diskutuje o žiadosti už tri týždne, včera sa situácia vyhrotila: Nemecko, Francúzsko a Belgicko na rokovaní Severoatlantickej rady porušili takzvanú tichú procedúru a pomoc Turecku zablokovali. Turecko vzápätí po prvý raz v dejinách aliancie využilo článok štyri Washingtonskej zmluvy a požiadalo o oficiálne konzultácie, lebo sa cíti ohrozené. Analytici tento krok hodnotili ako zvýšený tlak na Paríž, Berlín a Brusel.
Spojené štáty ich krok označili za nešťastný a minister obrany Donald Rumsfeld upozornil, že to nijakým spôsobom nespomalí prípravy na odzbrojenie Saddáma Husajna. Americký veľvyslanec v NATO Nicholas Burns povedal, že „dôveryhodnosť aliancie je ohrozená“.
Tri blokujúce krajiny však tvrdia, že rozhodnutie o ochrane Turecka by dalo signál na začiatok vojny. Zdôrazňujú, že sú pripravené Turecku pomôcť, odmietajú o tom však rozhodovať v čase, keď sa ešte inšpektori pokúšajú o mierové riešenie krízy.
Spor o vojnu v Iraku sa z OSN presunul priamo do NATO a alianciu zasiahla kríza. „Zrazu sú ohrozené základné princípy, ktoré sa doteraz nikdy nebrali na ľahkú váhu,“ povedal SME analytik bruselskej pobočky washingtonského Centra pre bezpečnostné informácie Tomáš Valášek.
Podľa Valáška sa kríza týka aj kandidátov, vrátane Slovenska. Problém je v tom, že súčasní členovia NATO sa stále výraznejšie pozerajú na alianciu skôr ako na politickú organizáciu. Naopak, kandidáti ju ešte stále vnímajú ako vojenské zoskupenie, ktoré je zárukou bezpečia pre jej členov. „A práve tento rozmer aliancie je momentálne v ohrození. To, pre čo vstupujeme do NATO, ten princíp je v najväčšom ohrození,“ povedal Valášek.
Slovenskí politici sú zatiaľ zdržanliví vo vyjadreniach a veria, že kríza bude trvať len krátko.
