V piatok odišli z poslaneckého klubu HZDS jedenásti. Odchod Jozefa Brhela (vpravo) až tak neprekvapil. Čo bude nasledovať, rozoberá s ďalšími „zradcami“ Vladimíra Mečiara - Jozefom Elsnerom (vľavo) a Ivanom Kiňom. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Ani päť mesiacov neuplynulo od volieb a šéf HZDS Vladimír Mečiar zažíva rozpad svojho poslaneckého klubu. Jedenásti poslanci odchádzajú a zakladajú si nový klub. Jedným z nich je aj poslanec JOZEF BRHEL. Hovorili sme s ním, či by podporil zrušenie Mečiarových amnestií, o jeho dlhoročnej známosti s Ivanom Lexom i o tom, aký signál vyslala tzv. Tkáčova skupina Západu, keď hlasovala za vyslanie našich vojakov do Perzského zálivu.
Bolo pre vás rozhodnutie odísť z klubu HZDS ťažké?
„Nie je to jednoduché. Každý z nás sa k tomu prepracoval cez sériu krokov, ktoré nastali po parlamentných voľbách. Pokúsili sme sa to riešiť zvolaním mimoriadneho snemu, čo by neznamenalo odchod z klubu. HZDS. Dodnes tvrdím, že rozhodnutia troch krajských predstavenstiev o zvolaní snemu boli zhodené pod stôl.“
Z HZDS za viac ako desať rokov jeho existencie odišlo v niekoľkých vlnách viacero jeho významných členov. Vy ste dospeli k odchodu až teraz. Prečo vám to trvalo tak dlho?
„Do HZDS som prišiel v roku 1996 a do funkcie štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva v rokoch 1994 - 1998 som nešiel ako člen HZDS. Situácia sa výrazne zmenila po posledných voľbách. Ukázalo sa, že HZDS nie je medzinárodne akceptovateľné a nie je schopné vytvoriť vládu. Zahraničná izolácia prerástla aj do domácej izolácie. Kto si to nechce uvedomiť, strká hlavu do piesku. Naša skupina hovorí, riešme to.“
Ako sa zachová Vladimír Mečiar? Vytlačí vás zo strany alebo s pokorou odíde on?
„Doterajšie kroky nasvedčujú tomu, že to bude skôr variant vytlačenia zo strany. Urobíme všetko preto, aby sme sa nenechali vytlačiť.“
Časom však budete musieť založiť novú stranu. Kde budete „loviť“ voličov?
„HZDS má voličov štrukturovaných. To nie je jednoliata masa. V januári 2002 malo 30-percentnú podporu a za deväť mesiacov skončilo na úrovni 19,5 percenta. Kde je tých desať percent voličov? Navyše, každý rok sú tu noví voliči a tiež nerozhodnutí. Nebazíroval by som teda len na voličoch HZDS, aj keď tých budeme oslovovať ako prvých.“
Myslíte si, že trenčianska skupina HZDS bude taká úspešná, že presadí zmenu na poste predsedu strany?
„Silno o tom pochybujem.“
Podporíte v parlamente ústavný zákon o zrušení Mečiarových a Dzurindových amnestií? KDH je dokonca prístupné zrušiť aj amnestie exprezidenta Michala Kováča.
„To je už perfídnosť. KDH má politický motív, a preto je ochotné rušiť amnestie. Ako ďaleko máme v rušení amnestií až zájsť? Aj Ústavný súd povedal, že amnestia platí. Budeme sa držať tézy, že nebudeme retroaktívne otvárať právne uzatvorené veci.“
O vás je známe, že ste spolužiakom Ivana Lexu. Mali by ste osobne problém dištancovať sa od éry, keď šéfoval tajnej službe?
„Zoznámili sme sa, keď som mal štrnásť rokov. Vtedy som nevedel, že bude šéfom tajnej služby. S tým, že sa poznáme, nijako nesúvisí, jeho pôsobenie v SIS. Ako človek sa od neho dištancovať nebudem.“
A politicky?
„Nič mu nebolo dokázané, a s tým, čo mu bolo vyčítané, nič nemám. Myslím si, že v jeho prípade je aj silná politická motivácia mu čosi dokázať. Chcú mu napariť niekoľko rokov za to, že zo SIS zmizlo odpočúvacie zariadenie na systém NMT, čo vedia odpočúvať aj amatéri. Veď to je vykonštruovaná záležitosť. A takých vecí je viac. Prečo sa za päť rokov vyšetrovania nič nedokázalo?“
Akože? Na únos prezidentovho syna dal Vladimír Mečiar amnestiu.
„Hovorme o mnohých iných prípadoch a ja tvrdím, že sú vykonštruované, pretože bol vážnym politickým funkcionárom. Snaha dokázať mu vinu je aj o politickom znemožnení HZDS.“
Tkáčovi sa vyčíta, že sa obklopil finančnými žralokmi - vy ste boli štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva, Ján Gabriel šéfom VÚB, Ivan Kiňo šéfom Slovenskej sporiteľne, Igor Pinkava pracoval vo vedení Fondu národného majetku. Čo si o tom myslíte?
„Veď tu pôsobia úplné iné finančné skupiny - Penta, Istrokapitál. Aký som ja finančný žralok? To je novinárska skratka.“
Ale to hovoria aj ľudia z HZDS.
„Bol som predsedom hospodárskeho klubu HZDS. Z titulu tejto hospodárskej funkcie hneď niekto dedukuje, že patrím k finančným žralokom? To sú nezmysly. Preskúmajte si finančné transakcie v tomto štáte, kto za akými obchodmi dnes stojí. Nestojím za žiadnym. Nehovorím, že som chudobný človek, ale to neznamená, že patrím k finančným žralokom.“
Ktorá parlamentná strana je vám politicky najsympatickejšia?
„Politika nie je o sympatiách, ale o spoločnom záujme. Tie vidím s rôznymi stranami rôzne. Ak napríklad poviem, že chceme byť členmi Európskej demokratickej únie, tak si myslím, že máme spoločný záujem s tými stranami, ktoré sú tam už dnes, a to sú KDH a SMK. Ak sa rozprávame o razantnej opozičnej politike, tak prečo by sme v niečom nemohli mať spoločné záujmy aj so Smerom.“
Ako sa bude váš klub správať pri presadzovaní reformných zákonov, ktoré nemusia mať v parlamente jasnú podporu celej vládnej koalície?
„Prvotné rozhodovanie nebude o tom, či koalíciu zachovať, alebo rozvrátiť, ale o tom, čo my chceme urobiť. Ak povieme, že kľúčová je dôchodková reforma, povieme náš názor a budeme ho chcieť presadiť.“
Počítate s tým, že budú predčasné voľby a že vaša budúca strana by v nich už mohla získať vládnu moc?
„Odmietame kalkulácie, že ideme v koalícii niekoho nahradiť. Či budú predčasné voľby, nebude závisieť od nás. Vyplynú len z nestability vládnej koalície. Naším primárnym cieľom nie je mať stoj čo stoj predčasné voľby. Samozrejme, že pôjdeme aj proti vláde, keď budeme chcieť presadiť náš záujem pri hlasovaniach, ktoré budú v súlade s naším programom.“
Bolo hlasovanie Tkáčovej skupiny za vyslanie vojakov do Perzského zálivu signálom Západu, aby vás akceptoval, že nie ste to staré Mečiarovo HZDS?
„Myslím, že áno. Nedá sa päť rokov len razantne rozprávať, ako sme za vstup do NATO. Bolo to rozhodovanie aj o tom, že sa pripojíme k nejakému civilizačnému zoskupeniu, kde sú aj USA. Bol to signál, že to myslíme s integráciou do NATO veľmi vážne a taký istý signál vyšleme aj pri referende o vstupe do Európskej únie.
