Môj 14-ročný brat stál minulý týždeň na autobusovej zastávke a telefoval z mobilu. Zrazu k nemu priskočil nejaký muž, brata udrel a chcel mu telefón vytrhnúť. Ten sa bránil, ale neubránil. Naokolo boli ľudia, ale všetci sa tvárili, že nič nevidia. A ani potom, keď ich prosil, aby mu požičali mobil, že chce zavolať na políciu, mu nik nepomohol. V čom to je, že ľudia sú k sebe takí ľahostajní, prečo nepomôžu?
Ingrid z Bratislavy
Prečo ľudia na takéto situácie nereagujú, nepomôžu? A prečo vlastne kradnú, prepadávajú, útočia na iných? Obidve otázky sú otázkou morálky. Ak sme pred zmenou spoločenského systému v roku 1989 evidovali menší rozsah kriminality, nebolo to zrejme vďaka tomu, že sme boli lepší, možno len „nebolo o čom“. Akokoľvek hovoríme o slovenských hladových dolinách, nazdávam sa, že hmotných statkov majú ľudia určite viac než predtým, sú teda aj častejším cieľom koristníkov. Hustota „pokrytia mobilnými telefónmi“ je pravdepodobne na Slovensku nadštandardná a mobily sú jednou z „komodít“ na ktoré sa zameriavajú najmä drobní zlodeji, ktorí potrebujú „rýchle peniaze“ spravidla na drogy.
Drogy, vzrast agresivity vo všeobecnosti, sebectvo, nerešpektovanie hraníc druhých a nepochopenie slobody sú určite faktory, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť, než na akú tu máme miesto.
Ľahostajnosť voči iným je prejavom sebectva a strachu. „Čo ťa nepáli, nehas“ nám znie v ušiach a v duš asi častejšie ako „Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe“.
A ako sa správať, keď sa staneme obeťami násilia, prípadne potom? Ako odborníčka z oblasti pomoci obetiam ponúkam aspoň tieto stručné rady:
* Pri pouličných lúpežiach šance prepadnutých nie sú celkom minimálne. Dobre funguje, keď urobíte niečo pre páchateľa neočakávané: zvriesknete, alebo urobíte niečo iné, čo ho prekvapí. Verte svojej intuícii.
* Lupič obyčajne chce vaše peniaze, nie váš život. Prinúťte sa byť pokojní a uvažujte, aké máte šance. Podstatné je chrániť svoj život a zdravie.
* Je normálne báť sa, nehanbite sa za to, zdôverte sa, rozprávajte.
* Niektoré obete lúpežných prepadnutí, aj keď neboli fyzicky zranené, majú následné psychické problémy. Ak nepomôže vyrozprávať sa priateľom, vyhľadajte pomoc odborníkov. Napríklad prostredníctvom Linky pomoci obetiam: 0850 111321.
