Prečo je to tak? Stretli s niečím podobným? Ako by ste v takej situácii reagovali vy?
To sú otázky, o ktorých diskutovali tento týždeň naši internetoví čitatelia. Tu sú niektoré z ich reakcií:
* Nedávno som bol svedkom toho, ako mlátili pred kostolom Cigána. Ľudia vychádzajúci z kostola sa iba prizerali. Problém je však podľa mňa aj v tom, že každý vie, že nemá zmysel volať políciu a spoliehať sa na súdy. U nás nefunguje ani polícia, ani systém spravodlivosti. Preto ľudia radšej neurobia nič.
* Vidím dve príčiny tohto problému. Po prvé, ľudia sa boja, že dôjdu k úrazu. Po druhé, sme takí, ako nás vychovali. Stretli ste sa s tým, že by vám rodičia prízvukovali, aby ste s nasadením vlastného života pomohli, ak niekto bude vašu pomoc potrebovať? Povedal vám to niekto v škole?
* Zažil som útok skínov. Prizeral som sa sám, preto som zavolal políciu. Nie vždy sa oplatí bezhlavo pomáhať. Na polícii sa ku mne správali horšie ako k útočníkom. Preto sa nečudujem, že polícia u nás nemá dôveru.
* V nemenovanom meste na Slovensku pomohol mladý chlapec černochovi, ktorého naháňali skíni. Dva mesiace musel chodiť po kanáloch, pretože skíne všade vyhlasovali, že ho zabijú.
* Reagovať treba vždy. Inak sa útočníci budú naveky považovať za pánov situácie. Ak bude odpor štandardnou reakciou, už sa nebudú cítiť takí neohroziteľní.
* Statočných a smelých ľudí dnes už sotva nájdete. Dnes nie je moderné obetovať sa pre druhých. Dnes je moderné byť flexibilným, dynamickým, slobodným, nemanipulovateľným, neovplyvniteľným tradíciou, zaoberať sa ľudskými právami na Madagaskare, bojovať za práva zvierat, proti vojne v Iraku. Potom to aj tak vyzerá.
* Ľudia sa boja, že si ich zlodeji a bitkári zapamätajú. Že sa do nich pustia inde a inokedy a že im tiež nikto nepomôže. Je to davová psychóza. Lenže, keby bolo davovou psychózou bránenie ostatných, bitkári by sa báli, že dostanú poriadnu nakladačku.
* Keby som videla, že niekto potrebuje pomoc, zrejme by som zavolala na políciu. Fyzickou silou totiž neoplývam. A keby som ju aj mala, dobre by som si rozmyslela, či zasiahnem. Dnes sú predsa plné správy toho, že ľudia nosia zbrane.
* Bežný človek sa svojou silou nevyrovná odhodlaným útočníkom, navyše ozbrojeným. Verím, že podobné situácie sa dajú niekdy vyriešiť fyzickou silou, ale problém spočíva v stave spoločnosti. Základom je vzťah polície s obyvateľmi. Tu polícia nemá autoritu. Ľudia necítia, že sú v bezpečí a že majú možnosť niečo ovplyvniť. Kým nebudú presvedčení, že polícia je na ich strane, dovtedy sa budú podobné scény opakovať. A budú sa končiť ojedinelým hrdinstvom, prípadne ublížením na zdraví. Nie každý je bojovníkom, preto nemožno vždy očakávať pomoc od prizerajúcich sa.
