Patrícia Jarjabková dosť pečie. Ku kysnutému cestu síce ešte nedospela, no koláče z lístkového cesta, bublanina či rôzne piškótové rolády jej problémy nerobia. V poslednom čase si jej rodina obľúbila aj koláče z polotovarov. „V obchode dostať balíčky so všetkými surovinami, ktoré len v správnom pomere zamiešate a dáte piecť. Takto robím napríklad vynikajúci makovník.“ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
A aké boli začiatky varenia Patrície Jariabkovej? Vraj celkom tradičné, u mamy, v kuchyni.
,,Najmä cez víkendy ma vždy zapriahla. Aby som v niečom pomohla a neskôr aj sama niečo pripravila. Nie vždy sa mi chcelo, ale keď som sa potom vydala, ocenila som, že nepatrím medzi novomanželky, ktoré nevedia uvariť ani čaj.“
Napriek tomu však netvrdí, že práve varenie je jej koníčkom.
,,Doteraz si pamätám jeden sparný letný deň v našej petržalskej kuchyni. Čosi som varila, medzitým neustále uspávala na balkóne malého Ondrejka. Pochopiteľne, Ľuboš bol vo svojej izbe, kde si čosi písal, a absolútne nič sa ho netýkalo. No a keď potom v tom teple nikto nechcel obedovať, mala som pocit nezmyselnosti tej práce.“
Dnes je už vraj situácia lepšia, deti vyrástli, niečo si vedia pripraviť aj samy, ale „že by mi Ľuboš v kuchyni sám od seba pomáhal, ako zvykne môj otec mame? Občas mi býva až ľúto, lebo nejde ani tak o konkrétnu pomoc, ako skôr o to, že manželia sú spolu, že sa môžu chvíľu porozprávať. No keď to žena nenaučí muža hneď na začiatku…“
Chýba jej tiež viac času na pokojné posedenie pri pekne prestretom stole a na zachovávanie pravidelného rytmu stravovania.
„Nedá sa s tým však nič robiť. Každý máme iné povinnosti, a tak sa počas týždňa obvykle stretneme pri stole nanajvýš dvaja. Spolu a v pokoji sme tuším iba v sobotu, keď ideme na obed k mojim rodičom. Pretože v nedeľu mám už zasa predstavenie.“
JANA LUKÁČOVÁ
