Ako je na tom slovenské školstvo?
Je horšie ako u našich susedov alebo lepšie?
Vedia slovenskí žiaci viac ako poľskí či rakúski? Svoje vedomosti len recitujú alebo ich vedia aj používať? Odpovede na mnohé otázky nám môžu dať len medzinárodné testovania a následné porovnávania výsledkov.
Donedávna sme sa im príliš nevenovali. Posledný celoplošný prieskum, na ktorý si spomína hlavný školský inšpektor, sa robil sa v druhej polovici osemdesiatych rokov.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sme však tradíciu testovaní obnovili. V roku 1995 sme sa zapojili do medzinárodného merania TIMMS, zameraného na matematiku a prírodné vedy. Dopadli sme výborne. Slovenskí ôsmaci sa v medzinárodnom rebríčku 45 krajín sveta umiestnili na siedmom mieste!
Boli lepší ako ich rovesníci z Írska, Kanady, Anglicka, USA, Nemecka či Holandska.
Nedávno sa na základných školách zase testovalo čítanie s porozumením u štvrtákov na základných školách. Je možné, že tu už naše výsledky také skvelé nebudú.
Ale veď vlastne o tom celé testovanie je: „Aj lekár, ak chce liečiť pacienta, musí mu najprv stanoviť správnu diagnózu. Ani my nemôžeme zlepšovať slovenské školstvo, ak nevieme, v čom je slabé,“ vysvetľuje Ľudovít Bálint zo Štátneho pedaogického ústavu. Práve táto inštitúcia medzinárodné i národné testovania zastrešuje.
Čítajte SME v utorok.
