Paríž/Brusel 7. februára (TASR) List, ktorý podpísalo osem politikov európskych krajín na podporu USA v ich postoji k Iraku, vyvoláva naďalej reakcie, uvádza v dnešnom čísle denník Libération.
Pri otvorení štvrtkového plenárneho zasadnutia Konventu o budúcnosti Európskej únie jeho predseda Valéry Giscard dďEstaing zdôraznil, že nemožno ignorovať napätú situáciu, ktorá rozdeľuje Európsku úniu. Bývalý francúzsky prezident a terajší predseda Konventu podčiarkol, že si treba položiť otázku o budúcnosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá sa ukázala tým, čím je fraškou.
Mnohí členovia Konventu o budúcnosti EÚ sa pýtajú, či iracká kríza už neovplyvnila budúcnosť EÚ. Zástupca francúzskeho Senátu v Konvente Hubert Haenel konštatoval, že to, čo urobili ôsmi politici európskych krajín, môže naštrbiť dôveru a nadšenie, prejavujúce sa na prvých zasadnutiach Konventu.
List, uverejnený 30. januára, najskôr podpísalo osem politikov: z Veľkej Británie, Španielska, Talianska, Dánska, Portugalska, ale aj budúcich členov EÚ z Poľska, Maďarska a Českej republiky. Desať bývalých ľudovodemokratických krajín alebo bývalých sovietskych krajín, keď videli, že ostali stranou, pripravili a podpísali ďalší list a poslali ho do Washingtonu.
Za krajne závažnú udalosť označil list, podpísaný politikmi 10 kandidátskych krajín, zástupca luxemburského parlamentu v Konvente Ben Fayot. Belgický minister zahraničných vecí Louis Michel poukázal na fakt, že pri prvej ťažkej skúške nastávajú problémy.
Väčšina členov Konventu pokladá za väčšiu chybu to, že list zdôraznil nezhody medzi proamerickou a proeurópskou tendenciou. Popri tom obsah listu až takou chybou nebol, vyslovil názor nemenovaný diplomat. Holandská vláda list nepodpísala, lebo podľa nej nie je v záujme EÚ rozširovať vnútorné nezhody. Pritom Holandsko je skôr proatlantické a za svoj terajší postoj si jeho vláda zaslúžila od Washingtonu nelichotivé vyjadrenia. Všetci poukázali, že medzi signatármi listu je spomedzi šiestich zakladajúcich členov únie len jeden podpis Talianska.
Dôvera medzi členmi EÚ nie je jedinou obeťou listu. Louis Michel položil otázku: "List znamená vážny problém pre krajiny strednej a východnej Európy: do EÚ prichádzajú len výlučne z ekonomických dôvodov?"
List fakticky neposlali len do Washingtonu, ale aj do Paríža a Berlína, komentuje Libération a dodáva: Francúzsko aj Nemecko už vedia, že hoci teraz majú väčšinové postavenie v EÚ, po rozšírení na 25 a neskôr na 27 členských krajín budú v menšine.
