BRATISLAVA – Farmaceutické firmy varujú, že chronicky chorí pacienti budú za svoje lieky doplácať niekoľkonásobne vyššie sumy ako dnes.
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac navrhuje, aby bol doplatok pacienta za liek pevne stanovený.
Ak aj firma cenu lieku zníži, pacientov doplatok bude stále rovnaký, ušetrí zdravotná poisťovňa.
Slovenská asociácia farmaceutických spoločností varuje, že pevný poplatok bude sociálne neúnosný.
Monika Horníková, predsedníčka predstavenstva asociácie farmaceutických spoločností spomenula ako príklad diabetika, ktorý dnes na šesť liekov, ktoré musí pravidelne užívať, mesačne dopláca 250 korún. Podľa nového systému jeho doplatky podľa prepočtov asociácie vyskočia na 1630 korún.
To podľa Horníkovej spôsobí, že ľudia sa nebudú správne liečiť a ich ochorenia sa skomplikujú.
Ministrov návrh je podľa farmaceutických firiem protitrhový. „Nebude nás to motivovať znižovať cenu liekov,“ hovorí Milica Molitorisová z asociácie.
Minister zdravotníctva chce dosiahnuť, aby lekári čo najviac predpisovali generické, lacnejšie lieky, nekombinovali u jedného pacienta viacero druhov liekov a rozumne predpisovali počet balení.
K návrhom a výhradám výrobcov liekov sa ministerstvo podľa hovorcu Tomáša Szalaya vyjadrí po ich podrobnom preštudovaní.
Farmaceutické firmy navrhujú rozlišovať medzi liekmi na akútne a krátkodobé ochorenia a liekmi pre dlhodobo chorých ľudí.
„Priestor na úspory vidíme v kontrole plytvania liekmi, dodržiavaní štandardných terapeutických postupov a fungujúcom systéme revízií,“ povedala Monika Horníková.
O zákone, ktorý rieši aj doplatky za lieky, bude parlament rokovať koncom februára.
(mar)
Ako to funguje
Kategorizačná komisia určuje terapeutické skupiny liekov – lieky s rovnakou účinnou látkou sú v jednej skupine.
Z každej skupiny jeden liek – najlacnejší – poisťovňa prepláca úplne. Za ostatné lieky zo skupiny poisťovňa prepláca len toľko, koľko stojí najlacnejší liek. Zvyšok ceny dopláca pacient, poisťovňa stanovuje najvyšší možný doplatok pre ten-ktorý liek. Firmy, v snahe zabezpečiť, aby sa ich lieky predpisovali, určovali skutočné doplatky pre pacienta čo najnižšie, prípadne stlačili cenu až tak, že pacient nič nedoplácal.
Ak firma napríklad doviezla liek proti horúčke, na ktorý poisťovňa preplácala len 40 korún (lebo toľko stojí najlacnejší liek proti horúčke na trhu) a stanovený najvyšší doplatok v skupine liekov proti horúčke je 100 korún, skutočný doplatok pacienta stanovovala firma podľa svojich možností, za ktorých ešte bola zisková. Mohlo to byť 80, 60 korún, ale aj 20 alebo nič. Podľa ministra Zajaca ide o umelé podliezanie kategorizácie.
Ako by to malo byť
V každej skupine by mal zostať jeden plne hradený liek. Doplatok na ostatné lieky by sa však stanovil pevne. Ak by firma chcela cenu lieku znížiť, zníženie by sa prejavilo na sume, ktorú za liek platí poisťovňa.
Napríklad ibuprofen na predpis stojí 49 korún, poisťovňa z nich prepláca 39, pacient dopláca 10. Za brufen, liek s rovnakými účinkami, poisťovňa zaplatí tiež 39 korún, pacient doplatí 68,80. Ak by firma, vyrábajúca brufen, chcela cenu znížiť, aby sa priblížila cene častejšie predpisovaného ibuprofenu, pacientov doplatok by zostal 68,80. Zníženie by sa prejavilo v poisťovni – namiesto 39 bude platiť povedzme 30 korún. (mar)
