u a má to byť ona, ktorá povie, že teraz nastal okamih zasiahnuť?“ Prečo to má byť Irak, a nie Severná Kórea alebo Sudán, pokračoval. Hovorí, že Bezpečnostná rada OSN aj tak nedá povel na útok na Irak.

„Vieme, o čo v tejto vojne ide? Je nebezpečenstvo také veľké, že vyváži zlobu vojny so všetkými jej zlými dôsledkami?“ pýtal sa Mikloško. „Už niet iných prostriedkov na pacifikovanie diktatúry v Iraku? Aké prostriedky majú byť použité v tejto vojne? Hovorí sa, že v extrémnom prípade aj jadrové zbrane. Existuje na ich použitie legitímna príčina? Sme si istí, že po tejto vojne arabský svet ešte viac nebude nenávidieť Západ? Vieme povedať, že zničením arabských zbraní nebude arabský svet vyzbrojený ešte väčšou nenávisťou, ktorá je tou najstrašnejšou zbraňou?“ Slovensko by sa podľa neho malo rozhodnúť „osamelo“, lebo len tak obháji pred históriou svoj počin.

Komunisti Mikloškovo vystúpenie ocenili. Dagmar Bollová z KSS ho označila za múdre, ktoré „každý musí s uznaním prijať“. Podobne reagoval aj Samuel Zubo z KSS.

Šéf SMK Béla Bugár zablahoželal Mikloškovi „k obdivu KSS“. Myslí si, že Mikloško kládol dôležité otázky, ale jednostranne. „Môžete sa aj opýtať, či je od Iraku morálne používať chemické a biologické zbrane proti vlastnému ľudu, a či je morálne vodiť za nos OSN. Pýtali ste sa, či sa máme pridať na stranu veľmoci. Myslím, že nie. My sa máme pridať na stranu ochrany demokratických hodnôt,“ polemizoval Bugár.