„Niečo takéto nemohlo spôsobiť katastrofu Columbie,“ presviedča Ron Dittemore. FOTO - REUTERS
HOUSTON - Americký úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) v stredu vyhlásil, že najčastejšie spomínaná teória príčiny sobotňajšej havárie raketoplánu Columbia je dosť nepravdepodobná. Hlavný programový manažér NASA Ron Dittemore povedal, že experti NASA neveria tomu, že kúsok peny vo veľkosti kufríka mohol poškodiť teplovzdorné obaly raketoplánu natoľko, že zostup do atmosféry sa skončil jeho zhorením. Podľa expertízy NASA nebol úlomok dostatočne veľký ani neletel takou vysokou rýchlosťou, aby mohol spôsobiť fatálne poškodenie raketoplánu.
Dittemore zmietol zo stola hlavnú, hlavne médiami presadzovanú teóriu katastrofy Columbie, ale nepodal žiadne nové vysvetlenie. Na to, aby mohol vystúpiť s nejakou teóriou, potrebujú tímy NASA zozbierať všetky trosky raketoplánu, zanalyzovať komunikáciu medzi raketoplánom a riadiacim centrom či detailne odsledovať videozáznamy štartu aj pádu Columbie. Navyše doteraz sa nenašli najhľadanejšie úlomky - súčasti teplovzdorných doštičiek, poškodeného ľavého krídla či prístroja na zaznamenávanie dát o pristávaní.
NASA odmieta aj obvinenia, že nedostatočne zvážila závažnosť incidentu, keď pri štarte spomínaný kus peny narazil na ľavé krídlo raketoplánu. Dittemore tvrdí, že o tom informoval posádku raketoplánu. Ani jej členovia však incident nepovažovali za závažný.
Napriek Dittemorovej zdržanlivosti sa však objavilo niekoľko ďalších teórií príčin havárie raketoplánu. NASA sa opäť vrátila k jednej z prvých teórií - že do Columbie narazila nejaká vesmírna častica. Hovorí sa aj o výbuchu niektorého z palubných zariadení či o závažnom defekte krídla. Tvrdenie o problematickom krídle by mal podporiť fakt, že Columbia sa pri pristávacom manévri správala dezintegrovane.
Akákoľvek hypotéza však naráža na skutočnosť, že nateraz neexistujú dáta o posledných sekundách existencie Columbie. Chýba napríklad 32-sekundová sekvencia záznamu vývoja na tepelných senzoroch, ktorá je podľa expertov pre ďalšie vyšetrovanie zásadná.
Podľa Dittemora je krátkozrakosťou to, že pri hľadaní príčin havárie sa pozornosť upiera len na štart a tragický koniec raketoplánu. Niečo, čo Dittemore označuje za chýbajúci článok, sa mohlo stať aj počas pobytu vo vesmíre alebo je to aspekt, ktorý sa doteraz prehliadal.
Denník The New York Times však k Dittemorovmu zamietnutiu teórie o kuse peny, ktorý spôsobil katastrofu, poznamenal, že aj pred sedemnástimi rokmi museli inžinieri vyšetrujúci haváriu Challengru priznať, že teória katastrofy, ktorú najprv zavrhli, bola pravdivá.
V kauze havária Columbie nastal vážny posun. Prestáva sa hovoriť o zodpovednosti a debata sa presúva do sféry vedeckých záhad.
(mik, čtk)
Možno je to niečo z Columbie. Lin Marcantel, pracovník texaského národného parku, našiel niečo zvláštne v lese. FOTO - ČTK/AP
Je to troska z raketoplánu či spálená hrianka?
Spálená hrianka, plášť z nákladiaku, vaječný žĺtok, alternátor zo chevroletu… Americké úrady, ktoré sa snažia zhromaždiť trosky zo zničeného raketoplánu Columbia fungujú zároveň ako smetiari, pretože mnoho vecí, ktoré im obyvatelia v dobrej viere nahlásia ako kúsok raketoplánu, sa nakoniec ukáže len ako obyčajné smeti.
„Je ľahké nechať sa zmiasť. Všade v prírode i v mestách sa na zemi bežne váľa mnoho vecí,“ hovorí Michael Kostelnik z odboru NASA pre vesmírne lety. Od sobotňajšieho nešťastia NASA nazbierala viac než 12-tisíc kúskov trosiek raketoplánu od kovových kúskov nie väčších než mince až po viac než dvestokilogramovú špičku trupu, rovnako ako spálené pozostatky tiel astronautov a ich oblečenie.
Ale ako zbieranie pokračuje, narastá aj počet vecí, ktoré pracovníci NASA starostlivo vezmú, preskúmajú - a vyhodia do odpadkov. Patrí medzi ne spálená hrianka z Yumy v Arizone a kus oranžovej peny, ktorá bola kedysi súčasťou lode na jednej z floridských pláží. V Louisiane, kde hľadači našli stovky ozajstných častí raketoplánu, musel úrad šerifa skúmať i zvieracie kostičky a spálené kamene, na ktoré upozornila bdelá verejnosť. Z jedného údajného kúska raketoplánu sa vykľul plášť z nákladiaku.
V Shreveporte privolala istá staršia dáma záchranárov po tom, čo našla na verande vaječný žĺtok. „Mali na palube Columbie vajíčka?“ pýtala sa vraj. Niektoré hlásenia o nájdených troskách raketoplánu chodia i z miest na míle vzdialených od trasy, po ktorej Columbia padala k zemi, i od plochy, na ktorej je väčšina trosiek rozptýlená.
Muž z juhozápadnej Georgie volal záchranárov, že našiel na svojich pozemkoch čudný čierny a veľmi ľahký predmet.
Žena zo severovýchodnej časti Kentucky objavila kus kovu s vyrazenými číslami - oba predmety teraz skúma NASA.
V Texase medzitým miestny chlapec zaviedol tím vyšetrovateľov do hlbokého lesa ku kovovému predmetu, z ktorého sa vykľul alternátor zo chevroletu.
V Arizone, kde FBI preveroval niekoľko desiatok ohorených predmetov, ktoré nemali s raketoplánom nič spoločné, už guvernérka Janet Napolitano poprosila obyvateľov, aby vzali rozum do hrsti. „Prosím, nepreháňajte to,“ vyhlásila. „Nie každý kúsok spáleného kovu alebo popola, ktorý sa v nasledujúcich dvoch týždňoch v Arizone nájde, musí nutne byť súčasťou Columbie.“ Hovorca NASA Mike Curie to vidí inak. „Radšej preveríme tisíc zbytočností, ktoré neboli súčasťou raketoplánu, aby sme neobišli tú jedinú, ktorá v ňom bola,“ vyhlásil. „Nikdy nemôžeme vedieť, či práve toto nebude tá najdôležitejšia časť, ktorá bola nájdená.“ (čtk/ap)
