Analytici sa zhodujú, že jeho vystúpenie mohlo presvedčiť ľudí, ale nie politikov. Najrýchlejšie sa to prejavilo v Amerike. Podpora útoku okamžite stúpla. Podľa prieskumu denníka The Washington Post je za akciu 61 percent Američanov. Pred Powellovou správou to bol 54. Podobný nárast ukázal aj prieskum CNN/USA Today/Gallup. Aj tam stúpla podpora o sedem percent. Veľké skoky sa však nekonali. Tí, čo boli presvedčení o nezmyselnosti zásahu, na druhú stranu nepreskočili.
„Presvedčil tých, ktorí chceli byť presvedčení,“ povedal agentúre Reuters odborník na Blízky východ na britskej Durham University Ali Ansari. „Pacifisti sa však nebudú cítiť akurát príjemne. Odpočuté rozhovory jasne ukázali, že Iračania niečo skrývajú.“
Napriek tomu sú analytici väčšinou presvedčení, že krajiny ako Francúzsko či Nemecko, budú zásah naďalej považovať za zbytočný. Len niektorí čakali, že Powellovi sa podarilo zmeniť ich postoj.
„Myslím, že to bude budíček pre krajiny, ktoré stoja obďaleč. Čakám, že dnes sa budú viacerí poriadne vrtieť v kreslách,“ povedal Ellie Goldsworthy, ktorý vedie britský zbrojný program.
Powell bol silný aj podľa riaditeľa Wisconsinského projektu o kontrole jadrových zbraní Garyho Milhollina. „Myslím, že Powellovi sa podarilo ukázať, že Irak nespolupracuje s OSN a porušuje rezolúciu 1441,“ povedal denníku The New York Times.
Ani podľa neho minister nedokázal, že Amerike hrozí okamžité nebezpečenstvo. „To, že v Iraku je teroristická bunka, neznamená, že Saddám Husajn je pripravený odovzdať zbrane hromadného ničenia al-Káide, aby ich použila proti Amerike.“
Pochybnosti mal aj Barthelemy Courmont z parížskeho Medzinárodného ústavu strategických vzťahov: „To, že sú nákladné autá pri nejakom objekte, nedokazuje, že prevážajú bojové hlavice. Powell to tak povedal, ale to je len interpretácia, nie istota.“ MATÚŠ KOSTOLNÝ
