Oslavy francúzskeho štátneho sviatku v sobotu skazil dážď, a tak mnohí Francúzi namiesto pouličnej zábavy zasadli pred svoje televízory a sledovali tradičné sviatočné televízne interview francúzskeho prezidenta. Tento rok tak urobil rekordný počet ľudí a posledné vystúpenie Jacqua Chiraca v televízii pri príležitosti sviatku pádu Bastily pred prezidentskými voľbami nebolo vôbec tradičné. Médiá už dlho pripravovali verejnosť na to, že sa hlava štátu vyjadrí k nedávno vzneseným obvineniam.

Chirac vo svojom prejave nikoho neprekvapil. V afére „travelgate“, v ktorej je obviňovaný, že v rokoch 1992 až 1995 precestoval 2,4 milióna frankov za provízie za štátne zákazky, urobil to isté, čo predtým v prechádzajúcich dvoch škandáloch: bez bližšieho objasnenia pozadia poprel akúkoľvek vinu.

Potvrdil, že ani teraz nemá v úmysle objasniť celú záležitosť sudcom, ktorí sa ho snažia predvolať aspoň ako svedka. „Boli to legálne cesty, boli vyúčtované a zaplatené v rámci mojich osobných nákladov,“ povedal pred televíznymi kamerami. Boli medzi nimi súkromné aj profesionálne cesty, niektoré zaplatil svojim spolupracovníkom za „odvedenú prácu“ a s niektorými vraj nemá nič spoločné.

Cesty boli podľa Chiraca zaplatené v hotovosti v záujme „zachovania diskrétnosti“. Slávnostný okamih, keď je prezident v deň národného sviatku predmetom všemožných pôct, zúročil Chirac ešte viac, keď prešiel do protiútoku proti socialistickej vláde Lionela Jospina. Premiér bude podľa všetkého jeho najsilnejším a jediným rivalom na budúci rok v prezidentských voľbách. V roku 2002 sa uskutočnia aj parlamentné voľby a Chirac práve 14. júla začal pripravovať pôdu na obrat smerom doprava.

Pred redaktormi troch televíznych staníc francúzsky prezident postupne negoval všetko, čo bolo pýchou Jospinovej vlády. Vysoká zločinnosť, nezamestnanosť a zlý stav ekonomiky - to je podľa neho bilancia vlády ľavice od roku 1997. Jospin a jeho vláda sa podľa neho pričinili o to, že dlh Francúzska narástol a nezamestnanosť sa znížila oveľa menej ako v ostatných krajinách únie. Francúzsko, naopak, dosiahlo smutný rekord - nákupná sila obyvateľstva nerastie, Paríž je na 12. mieste medzi pätnástkou. Okrem toho kritizoval aj ekologickú a sociálnu politiku vlády a pomalú reformu dôchodkového systému.

Francúzsky prezident si zatiaľ môže byť istý svojou vysokou popularitou a taktika v škandáloch sa mu osvedčila: vykresľuje sa ako baránok, proti ktorému vedú súdy nespravodlivú krížovú výpravu. Prieskumy ukazujú, že verejnosť zatiaľ netlačí na prezidenta, aby vypovedal a očistil svoje meno. Aj keby v rebríčkoch popularity stratil jeden-dva body, stále bude mať viac ako Jospin. Sudcovia mu doteraz nedokázali nič, čo by jeho imidž nabúralo. Alebo sú tromfy ešte v rukáve?