Podľa medzivládneho panelu o klimatických zmenách OSN boli 90. roky najteplejšou dekádou v histórii.
Zem sa otepľuje rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Na konci tohto storočia by mala priemerná teplota stúpnuť až o 5,8 stupňa Celzia, čo je dvojnásobne viac, ako sa predpokladalo ešte pred pár rokmi.
Zhodujú sa všetci vedci?
Nie. Pomerne početná skupina tvrdí, že teplotné zmeny 20. storočia sú v hraniciach normálnych výkyvov.
Kritizujú panel OSN, že pracuje s nepresnými údajmi.
Pod správy OSN sa však podpísala veľká väčšina odborníkov.
(reuters, kos)
Väčšina svetových odborníkov sa zhoduje, že svet sa rúti do záhuby: na vine je otepľovanie. Zem sa prehrieva podstatne rýchlejšie a viac, ako sa ešte pred pár rokmi predpokladalo. Politická dohoda, ktorá by tento trend mohla zastaviť, však nemá šancu.
Dnes sa v Bonne schádzajú zástupcovia približne 180 krajín, aby oživili nádej. Budú hovoriť o kjótskom protokole - o znižovaní emisií. Bez Spojených štátov, ktoré od dohovoru odstúpili pred štyrmi mesiacmi, sa rozhovory zmenia len na zúfalý boj o čísla. Aj ten je však pravdepodobne už vopred prehratý. Kjóto je skutočne mŕtve.
Európa chce ísť aj bez Ameriky
Všetci si uvedomujú, že bez Ameriky nemá boj proti globálnemu otepľovaniu ani najmenšiu šancu. Washington má najväčší podiel na tvorbe skleníkových plynov.
Európa však chce Kjóto pretlačiť aj napriek tomu. Argumentuje tým, že Kjóto treba udržať pri živote. Trvalo totiž príliš dlho, kým sa svetu podarilo dohodnúť. Ak by sa muselo začínať opäť odznovu, mohlo by už byť neskoro. Vedci predpovedajú, že v priebehu niekoľkých rokov môžu byť najnižšie položené krajiny zaliate stúpajúcimi oceánmi, z relatívne úrodných oblastí budú púšte a ľudstvo sa bude trápiť s ničivými epidémiami.
Európski politici vychádzajú z predpokladu, že Amerika o pár rokov svoj postoj jednoducho pod tlakom okolností bude nútená zmeniť. Potom sa ratifikovaná celosvetová dohoda zíde. Preto Európania hovoria: ratifikujme Kjóto teraz, aj so všetkými zásadnými nedostatkami. Bude to dobrý základ na skutočné riešenie problému, ku ktorému sa dostaneme neskôr.
Magické číslo 55
„Základnou otázkou je, či Spojené štáty umožnia iným krajinám postúpiť vpred,“ povedala európska komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová.
Technicky je totiž skutočne možné, aby Kjóto vstúpilo do platnosti aj bez Ameriky. Úplne stačí, aby dohodu ratifikovalo 55 krajín, ktoré produkujú 55 percent skleníkových plynov na svete. To sa doteraz nestalo.
Prázdne slová bez reálneho odhodlania naplniť podmienky kjótskeho dohovoru slúžia ako hlavný argument Spojených štátov. Amerika prezidenta Georgea Busha tvrdí, že ostatný svet je pokrytecký: všetci kritizujú Washington, že od Kjóta odstúpil, sami však neurobili nič pre jeho fungovanie.
Aby sa to mohlo zmeniť, potrebujú Európania okrem politickej vôle aj silných partnerov. Samotné krajiny EÚ 55 percent emisií neprodukujú. Jednoznačne potrebujú podporu Švajčiarska, Nórska a všetkých postkomunistických európskych krajín, vrátane Ruska. Ani to však nestačí: takáto zostava predstavuje podľa agentúry Reuters 49,7 percenta emisií. Čakať sa musí na jedného z trojky Kanada, Austrália, Japonsko.
Čarovným zaklínadlom rokovaní v Bonne sa stane číslo 55.
Bez šance
Aj boj o čísla je ale pravdepodobne márny. Kanada, Austrália a aj Japonsko síce Kjóto podporujú, nie však bez Ameriky. Všetky tri krajiny sú príliš naviazané na USA. Spojené štáty sú ich najdôležitejším ekonomickým partnerom.
Ak by sa predsa len jedného z nich podarilo presvedčiť, najväčšie nádeje sa vkladajú do Japonska, ani potom nie je Kjóto za vodou. Riešenie zostane v rukách Ruska. To nestrečkuje pre dobré vzťahy s USA, ale ako vždy kvôli peniazom. Súčasťou fungujúceho dohovoru je aj pomerne vysoký príspevok, ktorý musia krajiny zaplatiť na podporu rozvojových krajín. Moskva svojich 100 miliónov dolárov platiť nechce.
Už dlhšie je to jasné. Na konci tohto týždňa to ale bude pravdepodobne isté: Kjóto je mŕtve.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
