Berlín 5. februára (TASR) - Nemecký kancelár Gerhard Schröder v utorok večer odmietol myšlienku, že jeho nepriateľský postoj voči vojenskej intervencii v Iraku, dokonca aj s mandátom OSN, stál na počiatku rozkolu vnútri Európskej únie. Schröder súčasne kritizoval ôsmich predstaviteľov Európy, ktorí podpísali minulý týždeň deklaráciu podporujúcu americký postoj voči Iraku.
V rozhovore pre druhý kanál verejnoprávnej televízie ZDF kancelár zdôraznil: "To nie je výsledok mojej politiky, že Európa je dnes rozdelená".
Reagoval na otázku ohľadne listu ôsmich hláv krajín alebo vlád, ktorým Británia, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Dánsko, Maďarsko, Poľsko a Česko vyjadrili solidaritu s USA a o ktorom nekonzultovali ani s Berlínom, ani s Parížom, ba ani s gréckym predsedníctvom EÚ.
Podľa kancelára signatári listu išli proti "európskemu konsenzu" - spoločnej deklarácii šéfov diplomacií "15" z 27. januára.
"Viete, že 15 ministri zahraničných vecí EÚ, náš medzi nimi, sa zhodli na spoločnom postoji EÚ voči Iraku, od ktorého sa o dva dni nato sedem európskych krajín oddelilo, možno menej obsahom, ak si to prečítate pozorne, ako formou."
"Treba to dať do poriadku," lebo to nie je "potešujúce", zdôraznil. Dokazuje to, že "sme iba na začiatku spoločnej európskej zahraničnej politiky". List ôsmich oslabil úsilie Francúzska a Nemecka vytvoriť protivojnovú os v čase, keď USA a Británia posilňujú vojenskú prítomnosť v Perzskom zálive pripravujúc sa na útok na Irak, pokračoval.
Napokon znova zopakoval svoj nesúhlas s akoukoľvek vojenskou intervenciou v Iraku, aj s mandátom OSN. "To nikdy nebol taktický postoj, ale principiálny postoj," dodal. Reagoval na tých, ktorí ho obvinili, že využil argumentu "vojna alebo mier" počas predvolebnej kampane k parlamentným voľbám 22. septembra 2002.
Schröder hovoril v tom istom čase, keď sa britský premiér Tony Blair pokúšal na schôdzke s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom získať podporu Paríža pre skorú vojnu s Irakom. Francúzsko na rozdiel od Nemecka svoju účasť vo vojne ani svoju podporu rezolúcii BR OSN nevylúčilo.
Politickí analytici upozornili, že sa nemecký kancelár dostal do nebezpečného postavenia v dôsledku otvoreného nesúhlasu s irackou vojnou. Nemôže ustúpiť bez toho, aby si nepokazil imidž v Nemecku, ale ak neustúpi, riskuje izoláciu svojej krajiny vo svete.
