FOTO - ČTK/AP
Bradbury napísal viac než 30 kníh, medzi ktorými čnie 451 stupňov Fahrenheita - napísal ju roku 1950 za deväť dní.
Má osemdesiatdva rokov, po mozgovej príhode občas používa kolieskové kreslo, aby sa mohol pohybovať po Los Angeles, do ktorého sa zamiloval vo chvíli, keď ho tu pobozkala herečka Jean Harlowová. Keď sa však klasik science-fiction posadí za písací stroj, stále chŕli stránky ako kedysi.
O novom románe žartuje, že mu jeho napísanie trvalo 55 rokov. Pred dvoma rokmi vydal zbierku básni They Have Not Seen the Stars (Nevideli hviezdy) a hru Falling Upward (Padať nahor). Jeho najnovšie dielo je založené na zážitkoch z Írska, kde v polovici päťdesiatych rokov písal scenár filmovej adaptácie Bielej veľryby.
„Má zvláštne nadanie pozerať sa na temnú stránku ľudskej povahy a súčasne nikdy nestrácať vieru, že najdôležitejší jednotlivci sa môžu nakoniec nejakým spôsobom uplatniť,“ hovorí profesorka Katherine Haylesová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. „V jeho knihách sú vždy ľudia ochotní bojovať so silami zla. Takým príkladom je práve 451 stupňov Fahrenheita. A tak je to aj v najnovšej knihe.“
Označujú ho za majstra sci-fi, on to odmieta. „Napísal som len jednu sci-fi knihu - 451 stupňov Fahrenheita. Tá je založená na reálnych faktoch a na mojej nenávisti k ľuďom, ktorí ničia knihy. Ale všetky ostatné moje diela sú najmä fantáziou.“ Dokonca aj Marťanská kronika sa odohráva na planéte s ľuďmi a atmosférou podobnou pozemskej. Obsahuje tiež Bradburyho metafory o perzekúcii a rasizme.
„Štylisticky je to klasický spisovateľ,“ hovorí Haylesová. „Dáva prednosť realistickému rozprávaniu. Či sú udalosti akokoľvek fantastické, rozprávanie samotné je obvykle dosť priamočiare.“ Výsledok je taký, že jeho najlepšie diela budú žiť ešte dlho po tom, čo tu Bradbury nebude,“ myslí si Katherine Haylesová.
Ray Bradbury trávi časť každého dňa písaním v suteréne svojho domu, kde v pokojnej stredostavovskej štvrti niekoľko kilometrov od Tichého oceánu žije už niekoľko desaťročí. Žil dosť dlho, aby sa dožil vecí, ktoré predvídal - interaktívnych počítačov, gigantických televíznych obrazoviek aj obmedzenej verzie vesmírnych ciest. Ale chce skôr, aby dnešný ošumelý Hollywood opäť získal stratenú slávu.
Autor: GULIO MARCOCCHI, New York čtk/ap
