Bol mužom svojej doby. Parížsky sveták, kapitalista, inovátor, vizionár, zabávač. Príroda ho obdarila výnimočnými organizačnými schopnosťami, citom pre prácu s ľuďmi, dobrodružnou povahou a schopnosťou byť v pravý čas na pravom mieste. Americkí novinári ho volali „francúzsky Ford“. André Citroën, zakladateľ svetoznámej značky, by sa dnes dožil 125 rokov.

Syn parížskeho obchodníka s diamantmi sa musel v šiestich rokoch vyrovnať so smrťou otca. Zakrátko však do jeho života vstúpil nový muž - spisovateľ Jules Verne v ňom svojimi knihami navždy vyvolal chlapčenské túžby po spoznávaní neznámeho. Andrého nepokojná myseľ, súťaživý duch a obdiv k vede predurčila jeho ďalšiu cestu. Túžil byť inžinierom.

Keď ako 22-ročný končil prestížnu polytechnickú školu, už vedel, že dvadsiate storočie bude vekom priemyselných zmien. André chcel byť pri tom a mal na to všetky predpoklady. Po škole navštívil Poľsko, odkiaľ pochádzala jeho matka, a objavil tam sústružný stroj v tvare písmena V, podobne ako vojenské výložky. Stal sa základom pre logo jeho firmy. Uvedomil si, že na sústruhu sa dajú opracovať aj iné materiály - napríklad oceľ, a tak si kúpil prvý patent. Bol to štart pozoruhodnej a úspešnej podnikateľskej kariéry.

Za jeden z najvýznamnejších produktov dvadsiateho storočia považoval automobil. Ako jeden z mála si už vtedy uvedomil, že autá budú čosi viac ako len dopravný prostriedok. Na výrobu citroenov teda napojil množstvo doplnkových činností. Ako prvý v Európe zaviedol úverovú spoločnosť špeciálne pre priemyselnú výrobu, vytvoril prvú dílerskú sieť, vydal prvý katalóg náhradných dielov, zaviedol ročnú garanciu, popredajný servis - a prvý skutočný automobilový podpis - v tvare V.

Hlavným sídlom Citroëna bola parížska reštaurácia Maxim, v tom čase populárne miesto tamojšej smotánky. Jeho neobmedzenú energiu, jasnú myseľ a inovatívne nápady dopĺňala extrovertná povaha, ktorá mu zabezpečila množstvo priateľov. Stretával sa s najväčšími osobnosťami doby. V jeho dome rokoval francúzsky prezident s ministrami, Charlie Chaplin sa stretával s Tristand Bernardovou a Joséphine Bakerová spievala: „Milujem dve veci: svoju vlasť a Citroen.“ Citroënova popularita rástla aj vďaka jeho okázalosti. Žiadna reklama pre neho nebola dosť veľká a v roku 1927 osvietil Eiffelovu vežu obrovským nápisom Citroën.

André veril, že priemyselný pokrok musí ísť ruka v ruke s pokrokom sociálnym. Jeho fabrika vyrábala sanitky, podporovala sociálne programy pre zamestnané ženy, v závode vytvoril spoločenské miestnosti, tehotné ženy dostávali každý mesiac príplatky, zaviedol trináste platy. V podniku ho zamestnanci mohli vidieť každý deň a stálych pracovníkov poznal po mene. Bol horlivým realizátorom Taylorovej teórie vedeckého manažmentu a výrobu organizoval tak, aby šliapala ako hodinky. „Nestačí robiť veci lepšie ako konkurencia, rozhodujúce je robiť veci inak,“ znelo jedno z Citroënových hesiel. Jeho autá museli predstavovať technologickú špičku. Inovácie sa robili tak, aby pritiahli pozornosť verejnosti. Prvá celokovová karoséria alebo pohon predných kolies boli príkladom tejto filozofie. V roku 1929 sa jeho automobilka stala druhou najväčšou na svete.

Koniec jeho života hlboko zasiahla svetová hospodárska kríza. Osobne sa o peniaze veľmi nestaral. Hoci realizoval väčšinu svojich chlapčenských snov, jeho automobilku v roku 1934 prevzali bratia Michelinovci. André zomrel v júli 1935 na rakovinu. Značka Citroën žije ďalej.