hrozí cross-default. Znamenalo by to, že veritelia by požiadali o okamžité splatenie dlhov. Tie sa šplhajú k päťdesiatim miliardám korún a každým rokom rastú. Za dlhy pritom ručia všetci daňoví poplatníci.
Problémy železníc siahajú niekoľko rokov dozadu, keď ešte fungovali pod jednou značkou - ŽSR. Nízke a štátom regulované ceny lístkov ani zďaleka nevykryli náklady na osobnú dopravu. Často ani po pripočítaní štátnej dotácie a zisku z komerčnej nákladnej prepravy. Na potrebné miliardové rekonštrukcie si tak železnice museli každý rok požičiavať. Táto situácia trvá od roku 1994 až dodnes.
Svedčí o tom neustály rast cudzích zdrojov v hospodárskych výkazoch železníc. Väčšinu z nich tvoria bankové úvery so štátnou zárukou. V roku 1999 mali železnice od bánk požičaných necelých 21,5 miliardy, o rok neskôr takmer 26,7 miliardy a ku koncu roku 2001 už bankám dlhovali vyše 38,7 miliardy korún. Podľa predbežných správ sa dlh železníc voči bankám vlani vyšplhal k päťdesiatim miliardám.
Úroky dosahujú ročne okolo šiestich percent nákladov železníc. Nekonečné zadlžovanie sa železníc vyústilo do situácie, keď každý pracujúci Slovák musí v roku 2003 odviesť štátu na daniach dvetisíc korún na to, aby sa kryla strata v hospodárení železníc. Celkovo tak dlhy železníc dosahujú 22-tisíc korún na jedného daňového poplatníka.
Železnice však nedlhujú len na bankových úveroch. Dlhodobo si neplnia svoje zákonné povinnosti a neplatia za svojich zamestnancov ani poistné do dôchodkového fondu. Ich dlhy voči Sociálnej poisťovni začiatkom tohto roka presahovali 5,4 miliardy korún. Väčšina z tohto dlhu pochádza ešte z čias ‘starých‘ ŽSR, ktoré sa vlani rozdelili na ‘nové‘ ŽSR (spravujú koľajnice) a Železničnú spoločnosť (prevádzkuje vlaky). Staré dlhy sú dnes napísané na ‘nové‘ ŽSR.
Hospodárenie obidvoch železničných spoločností je zaťažené aj prezamestnanosťou. Na Slovensku máme okolo 42-tisíc železničiarov, ktorí ročne stoja obidvoch prepravcov viac ako 10,7 miliardy korún. Je to takmer tretina ich spoločných nákladov. Prezamestnanosť je ešte umocnená chronicky nízkym využívaním kapacity vozňov. Podľa odborných analýz sa napríklad regionálne vlaky aj počas špičky naplnia len spolovice. Celoštátne rýchliky sú zase poloprázdne v utorky, stredy a soboty.
Železnice sú vďaka medzerám vo vnútornej organizácii odkázané na štátne dotácie. Tie sú na Slovensku oproti európskym krajinám nižšie - v roku 2000 dosiahli 0,56 percenta HDP. Na porovnanie: v Česku to bolo 0,75 % HDP a Rakúsku dokonca 0,94 % HDP. Neplatí však, že čím nižšie dotácie, tým horšia situácia železníc - napríklad vo Švajčiarsku dotujú osobnú dopravu sumou rovnajúcou sa 0,49 % HDP.
