IVAN nevidel svojho syna za normálnych okolností už 10 rokov. „O syna mám záujem, výživné platím, ale keď za ním prídem, nemôžem sa s ním stretnúť, lebo moja bývalá manželka to nedovolí. Čakám pred domom v určenom čase, ale vždy zbytočne.“ Keď sa po rokoch konečne odhodlal a podal na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom, jeho bývalá žena dostala pokutu 2000 korún. „Urobila to znova a ešte sa mi vysmiala.“
JURAJ – jeho bývalá to zariadila premyslene: súd síce rozhodol, že sa môže s dieťaťom stretávať každý víkend na dve hodiny, ale vychádzal z predpokladu, že obaja majú trvalé bydlisko v Bratislave. Matka však previezla dieťa k rodičom na východ. Chodí za ním, ale nemôže ho vziať ani do kina. „Ak totiž meškám čo len minútu, exmanželka už volá políciu.“
JARKA je tetou 16-ročného Petra. „Je to bratov syn a už rok sme ho nevideli. Je mi to strašne ľúto, chodieval k nám každý druhý víkend, máme ho radi,“ vraví Jarka so smútkom v hlase. „Práve dnes má narodeniny, a my mu nemôžeme zablahoželať!“ Petrovi rodičia už spolu nežijú 10 rokov a donedávna sa otec so synom stretával bez problémov. „Potom sa však niečo stalo a už rok sme ho nevideli. A neviem, či ho ešte vôbec uvidíme.“ (zoh)
