BRATISLAVA – Na Slovensku sú otcovia, ktorí by sa po rozvode chceli starať o svoje deti, stále v nevýhode. Súdy zverujú deti väčšinou matkám a mnohí otcovia sa často nemôžu domôcť kontaktu s nimi.
Slovenské súdy len za jeden rok riešili 1112 prípadov styku rodičov s maloletými. „V niektorých štátoch môže mať marenie stretávania sa s deťmi za následok aj zmenu zverenia dieťaťa do opatery,“ hovorí Jana Kostanevcová z ministerstva sociálnych vecí. Podľa ministerstva spravodlivosti to však samo osebe nie je dôvodom, aby súd zmenil rozhodnutie, kto má dieťa vychovávať. „Muselo by sa preukázať, že zmena výchovného prostredia by bola pre dieťa vhodnejšia,“ hovorí odborníčka na rodinné právo Gabriela Kubíčková.
„Keď matka bráni kontaktom dieťaťa s otcom, upozorníme ju, že môže dôjsť k zmene zverenia dieťaťa. Potom sa väčšinou spamätá,“ vraví sudkyňa Jana Baricová. Otcovia by podľa nej urobili dobre, keby nečakali a poradili sa s advokátom. Ak sa situácia nezmení ani po viacnásobných upozorneniach, možno sa sťažovať aj predsedovi senátu.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic si myslí, že ani rodičia, ani štát nevyužívajú všetky možnosti na dohodu. „Až potom by mala nasledovať pokuta 2000 korún. Ak je neúčinná, prípad sa mení na trestný čin.“
Problém vidí Lipšic v tom, že takéto prípady súdom unikajú. „Súd môže o treste rozhodnúť, iba ak prokurátor podá žalobu. V zákone je jasne definovaný trestný čin, ale nie je stíhaný,“ dodáva. Čin totiž posudzujú vyšetrovatelia a prokurátori veľmi individuálne.
Najprv sa bude treba dohodnúť, čo sa považuje za bezvýsledné opatrenia v občianskom súdnom konaní. Potom sa musí zmeniť postavenie prokuratúry. Až vtedy sa automaticky začne trestné stíhanie za bránenie kontaktom s deťmi, sľubuje minister.
Minister uznáva, že v rodinných veciach je naliehavosť vyššia a súdne konania by sa mali zrýchliť. Sľubuje, že sudcom sa vytvoria podmienky, aby rozhodovali v primeranom čase.
Súd síce môže prikázať matke, aby otcovi vychádzala v ústrety, ale psychologička Mária Chaloupková upozorňuje, že vynucovanie môže vzťahy ešte zhoršiť. Oveľa dôležitejšia je podľa nej schopnosť rodičov komunikovať a dohodnúť sa. Pomôcť môže psychológ, prípadne odbor sociálnych vecí, ktorý tiež môže matku predvolať.
Čo vedie ženu k tomu, že bráni kontaktom otca s dieťaťom? „Matka môže byť presvedčená, že otec si nezaslúži stretávať sa s dieťaťom – ale pritom nie rodičia majú právo na svoje dieťa, ale dieťa má právo na oboch rodičov,“ hovorí psychologička. Tvrdí, že výskumy v Česku potvrdili, že na dlhodobú starostlivosť jediného rodiča sú lepšie stavané ženy – muži ju zvládajú výborne skôr na kratšie obdobie, ale to nepopiera ich dôležitosť pre dieťa.
ZORA HANDZOVÁ
Vývoj rozvodovosti v SR
rok počet priemerný vek maloleté
rozvodov pri rozvode deti %
(muži) (ženy)
1950 1800 … …
1960 2321 37,7 34,3 59,80
1970 3420 37,6 34,2 66,40
1980 6645 35,8 32,8 70,11
1990 8867 35,8 33,4 74,26
2000 9273 38,2 35,7 70,25
Zdroj: Slovenská štatistická a demografická spoločnosť
Súdne prípady o styku rodičov s deťmi v roku 2001
upravený zakázaný
matke otcovi obom matke otcovi obom
BA 5 123 0 0 3 1
TT 10 85 0 0 1 0
TN 12 200 0 1 6 0
NR 8 142 1 0 1 0
ZA 10 119 1 0 0 0
BB 13 190 0 0 0 0
PO 4 66 0 0 19 0
KE 11 132 0 0 1 0
SR 73 1057 2 1 31 1
Za bránenie kontaktu sú pokuty do 2000 korún
* Ak sa rodičia na styku s dieťaťom dohodnú, súd ich dohodu nemusí schvaľovať.
* Súd môže kontakty s dieťaťom upraviť, obmedziť alebo i zakázať. Podľa zákona o rodine súd upraví styk rodičov s deťmi na základe požiadavky rodičov, záujmu dieťaťa aj na základe možnosti styku (veľká vzdialenosť neumožňuje časté stretávanie).
* Kontakt s deťmi sa dá súdne upraviť aj na čas do rozvodu, aj ako súčasť rozvodového konania. Ak sa zmenia pomery, súd môže zmeniť svoje rozhodnutie alebo rodičovskú dohodu.
* Keď sa rodič nemôže domôcť svojho práva kontaktovať sa so svojím dieťaťom, musí mať v rukách súdne rozhodnutie o úprave styku s dieťaťom, a ak ho bývalý partner nedodržiava, môže sa obrátiť na súd znova, tentoraz s návrhom na výkon rozhodnutia. Súd najprv určí lehotu, v ktorej má rodič, ktorý sa o dieťa stará, umožniť kontakt s dieťaťom aj druhému rodičovi. Ako ďalšia sankcia nasleduje peňažná pokuta (jednorazovo do 2000 korún) a treťou možnosťou je, že súd priamo nariadi výkon styku s dieťaťom – znamená to, že druhému rodičovi bude pri stretnutí s dieťaťom asistovať buď pracovníčka okresného úradu, alebo súdny tajomník, prípadne aj polícia.
* Otcovia sa môžu obrátiť aj na odbory sociálnych vecí okresných úradov, kde im poradia, môžu matku predvolať a pohovoriť si s ňou, a ak to nezmení situáciu, pomôžu otcovi spísať žiadosť na súd.
* Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, zodpovedá aj za škodu vzniknutú druhému rodičovi, ak zmarí styk s dieťaťom, keď včas neinformoval napr. o chorobe dieťaťa alebo o inej objektívnej prekážke brániacej stretnúť sa s dieťaťom v stanovenom čase.
Čo sa má v zákone zmeniť
* Keď bude dohodnuté, čo sa považuje za bezvýsledné opatrenia v občianskom súdnom konaní, a keď sa zmení postavenie prokuratúry, automaticky sa začne trestné stíhanie bránenia kontaktom s deťmi – sľubuje minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Zatiaľ takýto čin posudzujú vyšetrovatelia a prokurátori veľmi rozdielne.
* V pripravovanom zákone o rodine sa navrhuje, že bezdôvodné bránenie styku druhého rodiča s dieťaťom bude možné považovať za zmenu pomerov vyžadujúcu nové rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy a o styku s dieťaťom. Matke, ktorá takto koná, môže teda súd za určitých okolností dieťa odňať a zveriť ho otcovi. (zoh)
