Točniarka Zlata Lazarová odmietla štrajkovať. Nesúhlasila, aby štrajkujúci zastavili celú železničnú dopravu. FOTO PRE SME – ROBERT SÁNDOR
závodného výboru Odborového zväzu železničiarov Ján Sekerák.
S rozhodnutím centrálneho štrajkového výboru sa však vnútorne nevie stotožniť. „Nič sa nedá robiť. Rozhodnutie súdu musíme rešpektovať. Ľudia nastúpili do práce, doprava normálne funguje. Centrála pracuje na odvolaní. Ak odvolací súd zistí, že sme v práve, sme ochotní znovu štrajkovať.“
Signalista Jozef Tóth odmieta, že by súd vyriešil problém za železničiarov, ktorým štrajk začal prerastať cez hlavu: „Hlúposť. My sme boli ochotní pokračovať až do splnenia našich podmienok. A že pri tom vznikli škody? Tie vznikajú pri každom štrajku, či vo Francúzsku, Maďarsku, alebo u nás.“
Zo štrajku má signalista zmiešané pocity. „Na štrajky ešte nie sme zvyknutí. Preto sa k štrajku nepripojili všetci železničiari. Mnohí mali obavy, čo bude ďalej, či nás nezačnú prepúšťať. Strach som mal aj ja. Veď obaja s manželkou pracujeme na železnici. Ale ako by som sa mohol pozrieť svojim dvom dcérkam do očí? Ako by som im vysvetlil, že síce mám výhrady k manažovaniu železníc, ale štrajkovať nebudem, lebo sa bojím?“
Tóth je rozhodnutý. Ak vyhlásia obnovenie štrajku, znovu sa pripojí: „Topmanažment vyhadzuje miliardy do vzduchu, pritom pre pár miliónov ide rušiť lokálky.“
Rušňové depo v Košiciach fungovalo včera naplno. V točni pracuje Zlata Lazarová: „Odmietla som štrajkovať. Nesúhlasila som, aby zastavili celú dopravu. Aspoň nákladnú mohli nechať. Takto na nás doplatili nevinní ľudia, firmy, ktoré bez železnice nemôžu fungovať, a v konečnom dôsledku aj my. Súhlasím, že rušiť lokálky je nezmysel, mali niekde obmedziť dopravu. Keď ich raz zrušia, je to koniec, o pár dní trate rozoberú. Ale ísť do štrajku v takom rozsahu je nezodpovedné.“
„Ak si naši páni zmyslia prepustiť pätnásťtisíc ľudí, tak to aj urobia. Nič ich nezastaví. Ani štrajk. Bolo to zbytočné,“ mávne rukou sprievodca osobného vlaku. Meno radšej neprezradí.
