Po prerušení štrajku sa doprava rozbehla pomerne rýchlo. „Po polnoci už išli všetky vlaky s výnimkou dvoch medzinárodných, ráno vypravovali všetky skoro načas. Ak aj niektoré meškali, nebolo to v dôsledku štrajku. Mali sme jeden prípad na severe, keď sa vlaková čata nemala ako dostať do zamestnania,“ povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Prvé vlaky museli ísť pomaly, lebo po troch dňoch nik nevedel, v akom stave budú trate. Nadránom a dopoludnia malo zopár staníc starosti s čerstvým snehom, ktorý sa dostával do výhybiek.
Na bratislavskej hlavnej stanici včera doznieval štrajk. Zamestnanci neskrývali hnev nad rozhodnutím súdu. „Ale necítime to ako prehru. Štrajkovať ďalej nejdeme, musí to vyriešiť súd. Lenže treba si uvedomiť, kto stratil – hlavne my, železničiari. My sme sa takisto nemali ako dostať do roboty. Málokto z robotníkov na stanici je z Bratislavy, väčšina ľudí dochádza z juhu a zo severu, zo Záhoria. Ten pán, čo je generálnym riaditeľom, sadne každý deň do svojho audi a ide,“ hovoril jeden z robotníkov.
„V televízii stále hovorili, aké máme nadštandardné výhody. Tak sa poďte pozrieť,“ ukazoval ošarpanú miestnosť. Studená voda, záchod žiadny, v miestnosti zima. „A keby všetci videli, v akých podmienkach robia na odstavných, kam chodia súpravy na kontrolu, a v niektorých depách, boli by zdesení.“
V miestnosti na stole mali tarifnú tabuľku so zárobkami na železnici a denne nadávajú, keď sa v televízii objaví, že železničiari zarábajú 17-tisíc. „Pozrite, ak je niekto zaradený napríklad v sedmičke triede a má odrobených dvanásť rokov, dostane v hrubom jedenásťtisíctristo korún. Niečo je ešte za nočné zmeny, soboty, nedele.“ (rf)
