Ľubomír Uhnák, dnes basketbalista Handlovej, našu žiadosť o rozhovor zdvorilo odmietol. Predsa len, ide o chúlostivú tému. Prvoligové kluby napriek gamblerstvu služby 37-ročného vynikajúceho strelca vyhľadávali. Má presnú ruku a nasadenie pre hru mu nikdy nechýbalo. „Hral telom i dušou. Nech už išlo o čokoľvek. Majstrovský zápas v basketbale či trebárs len karty alebo biliard pre zábavu,“ tvrdí Boris Kordoš, manažér a neskôr prezident Štartu Bratislava.
Uhnáka kúpil klub pred sezónou 1994/95 napriek tomu, že Bratislavčanov od toho odhovárali. „Vyhodili ho z Prievidze a neskôr i z Lučenca. Lučenčania nám dokonca prvý rok jeho pôsobenia u nás platili jeho mzdu. Tak veľmi sa ho chceli zbaviť,“ pokračuje Kordoš.
V Štarte s ním však problémy nemali. „Nestalo sa nám ani raz, že by neprišiel na zápas. Možno aj preto, že sme sa vždy postarali, aby sa k automatom nedostal. Vedúci mužstva s ním v deň zápasu zvyčajne skočil na obed, ja som ho po poslednom hvizde brával na večeru. Možno si to však ani neuvedomoval, všetko to bolo v kamarátskej rovine. Cítil som, že si váži, že dostal ďalšiu šancu. A to platilo aj pre reprezentáciu, kde mu vychádzal v ústrety vtedajší tréner Miroslav Rehák. Opakujem, máme na neho len tie najlepšie spomienky.“
Aj peniaze za prestup dostal Uhnák vyplatené na tri razy. Na začiatku, v strede a po konci sezóny. „Výplatu inkasoval celú, ale nešlo o veľké sumy. Viac ako desaťtisíc to nebolo. Občas aj prišiel pýtať peniaze vopred, no ja som mu povedal, aby počkal. A on to akceptoval,“ dodáva Kordoš.
„Naozaj nemám dôvod sťažovať sa. Hrával pravidelne štyridsať minút a na palubovke nechal dušu. V pondelok síce potom potreboval voľno, ale v utorok to na tréningu dohnal. Stalo sa, že si dve hodiny pred zápasom dal trebárs utopenca, ale to boli len úlety. Stávky si však neodpustil. Trebárs len pri hádzaní šestiek.“
