Futbalisti sa hazardu nevyhýbajú, no štyria oslovení futbaloví tréneri svorne tvrdili, že patologického hráča zatiaľ v kádri nemali. „Vždy sa hralo o peniaze, ale nie také, aby z nich niekto zbohatol,“ hovorí bývalý reprezentačný kouč Slovenska do 21 rokov Milan Lešický.
„Hrávali sa vo veľkom karty, ale s príchodom televízorov do autobusov či walkmanov a discmanov sa s tým pomaly prestávalo. A pri cestách lietadlom to ani nebolo možné. Zo slovenskej dvadsaťjednotky hrávali vášnivo karty len vtedajší Žilinčania Labant, Kráľ, Rusnák, Hýll či Leitner. O peniaze adekvátne ich vysokým príjmom sa hralo len raz na sústredení v Senci. Išlo však o jednorazovú recesiu, na ktorej sme sa všetci dlho bavili. Pridal sa totiž aj doktor a tomu nešla karta.“
Ako hráč to Lešický skúšal aj s hokejom v BEZ Bratislava. „Tam o vášnivých kartárov nebola núdza. Keď sme spali niekde vonku, hrali dlho do noci. Dorozumievali sa len posunkami, aby to tréner neodhalil. Ja sám som bol náruživým kartárom, ale v Nitre som poznal väčších fanatikov. Kráľ strelcov Mišo Pucher, dnes už nebohý, hrával žolíka vo dvojici zásadne proti Andrejovi Ištókovi. Ešte sme sa po tréningu ani nestihli vyzliecť a oni už mali rozdané. Využívali každú voľnú chvíľu. Čakali, kým sa ostatní dosprchujú.“
M. Lešický považuje chorobné gamblerstvo skôr za výnimku ako za všeobecný fakt. „Prepadajú tomu len hráči, ktorí nevedia čo s nadštandardným príjmom. A bezduchá hra na automatoch im potom slúži na prekonanie nudy. Ak tomu prepadnú, tak do športu nepatria.“
Aj tréner futbalistov Slovana Bratislava Dušan Radolský sa najčastejšie stretával s kartami. „Väčšinou šlo len o nejaké tie stovky. Tipovanie na štadióne som však hráčom zakazoval všade, kde som pôsobil. Strata peňazí vždy mrzí a oberá o koncentráciu.“
Absenciu patologického hráča v tíme si pochvaľoval aj tréner Interu Bratislava Karol Pecze. „Dokonca ani počas angažmánu v Turecku sa mi niečo podobné neprihodilo. Ak by som to už u niekoho zistil, usiloval by som sa zakročiť. Taký hráč pravdepodobne nebude schopný dlhodobo podávať spoľahlivé výkony.“
Bývalý výborný reprezentant a dnes tréner druholigovej Podbrezovej Ladislav Kuna by patologického hráča v kádri netrpel. „Je to totiž reťazová reakcia. Človek prehrá, chce to dobehnúť a spadne do toho ešte hlbšie. Ešteže o nijakom vo svojom súčasnom tíme neviem. Naším jediným hazardom je korunový mariáš pri dlhých cestách autobusom.“
