Shirin Neshatová bojuje umením. FOTO - DPA

Pôvodom iránska umelkyňa Shirin Neshatová, jedna z najvýznamnejších veterárnok súčasného umenia, práve získala čestnú profesúru na berlínskej Univerzite umení. Pri tej príležitosti hovorila s novinármi a ostro kritizovala americkú politiku na Blízkom východe a „jednorozmernú perspektívu“ moslimského sveta v amerických médiách. V New Yorku, ktorý si vybrala za svoj domov, sa exilantka Neshatová cíti čoraz stiesnenejšie.

Nálada voči exilantom, hovorí Shirin Neshatová, je v Amerike veľmi „obojaká“. Kedysi si pripadala v New Yorku ako doma. „Dnes sa dobre necítim ani tu, ani vo svojej pôvodnej vlasti,“ vyhlásila.

Shirin Neshatová sa zúčastňuje na najprestížnejších svetových umeleckých prehliadkach. Doteraz sa vyhýbala jednoznačným politickým stanoviskám, hoci vo svojich prácach sa politickými témami odjakživa zaoberá, predovšetkým situáciou žien v moslimských krajinách.

Jej posledný film Tuba premietali na jedenástom ročníku festivalu Documenta. Je to jej doteraz najpolitickejšie dielo. Vidíme hŕstku mocných mužov, ako vládne celému národu. Hodí sa to tak na Spojené štáty, ako aj na krajiny ako Irán. „Stratila som akúkoľvek dôveru k mocenským štruktúram. Sú skorumpované, či na Západe, alebo na Blízkom východe,“ povedala. O to dôležitejšie je staviť na obyvateľov. „Každý z nich môže nadobudnúť väčšiu silu a viac kontroly.“

Neshatová kritizovala aj americké médiá: „Treba udržiavať otvorený priestor na diskusiu, proti zjednodušujúcemu dialógu, aký americké médiá predvádzajú zo všetkého najradšej.“ O to je dôležitejšie umožniť v súčasnosti komplexné, mnohostranné umenie. Kritizovala režimy na Blízkom východe, ale zároveň chce ukazovať aj „nádhernú komplexnosť“ moslimského sveta. V Európe tomu dnes rozumejú lepšie než v Spojených štátoch. Napriek tomu sa nemieni sťahovať do Berlína. Čestná profesúra je spojená s nedotovanou 01 award Univezity umení a Deutsche Bank. Ide v podstate o čestnú cenu.