, že k tomuto dátumu nebudú v nepokojnej severokaukazskej republike vytvorené nevyhnutné podmienky na takýto akt, návrh odložiť všeľudové hlasovanie neprijali. Kremeľských politikov to veľmi potešilo a nehľadiac na pretrvávajúce ozbrojené konflikty, teroristické útoky a únosy, chcú hlasovanie usporiadať. Okrem projektu čečenskej ústavy majú byť predmetom referenda zákony o voľbách prezidenta a republikového parlamentu. Predložila ho „iniciatívna skupina“,“ ktorá vraj koná na pokyn súčasného šéfa čečenskej správy Achmada Kadyrova. Ten je horúcim stúpencom hlasovania, ktoré by mu vraj malo pomôcť stať sa prezidentom.
Ruský prezident Vladimir Putin referendum už schválil a označil ho za významný krok k návratu Čečenska k normálnemu životu. Podľa jeho predstáv by sa v tejto republike do konca tohto roka mali uskutočniť parlamentné a prezidentské voľby. Kremeľ sa usporiadaním referenda v Čečensku snaží presvedčiť Západ, že sa usiluje o politické, nie vojenské riešenie situácie. Kritici však myslia, že nová ústava nemá nič spoločné so skutočným riešením problému a že pôjde iba o „frašku.“ Zdôrazňujú, že situácia v Čečensku je stále výbušná a že akékoľvek hlasovanie za týchto okolností nemá zmysel. Jeden z nich, lord Frank Judd, ktorý tri roky referoval európskym poslancom o situácii v Čečensku, minulý týždeň pohrozil demisiou z funkcie spolupredsedu komisie PACE, ak sa všeľudové hlasovanie v Čečensku uskutoční. Po svojej poslednej ceste do Čečenska vyhlásil, že plnohotnotné referendum tam možné nie je. Podľa neho za súčasných podmienok nemožno v republike zaistiť bezpečnosť ani účasť všetkých obyvateľov.
ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk
