New York by bez Grand Central Station možno nefungoval. V strede Manhattanu sa tu zbiehajú koľajnice. Sem prichádzajú vlaky, tadiaľto prechádza metro. Denne sa tu premelie viac ako 150-tisíc ľudí. Grand Central Station nie je len obrovskou železničnou stanicou. Je to aj jediné miesto, kde si Newyorčania môžu pozrieť hviezdne nebo. V meste plnom svetiel v noci hviezdy nevidno, v hlavnej hale Grand Central Station áno. Sú namaľované na strope. Newyorčania ich obdivujú už 90 rokov. Grand Central otvorili 2. februára 1913, presne napoludnie.
Grand Central Station je jedným zo symbolov New Yorku. Tu sa lúčia všetci milenci v holywoodskych filmoch z tohto mesta, tu sa stretávajú miestni pred odchodom na víkend. Tu každé ráno vystupujú a večer nastupujú na vlaky tisícky ľudí z okolia New Yorku.
Príbeh tejto stanice sa začal uprostred 19. storočia. Postaral sa o to Cornelius Vanderbilt. V tom čase americká hviezda medzi staviteľmi parných lokomotív a železníc. Pochopil, že rýchlo rastúce mesto potrebuje lepšiu dopravu. Riešením bola železnica a veľká stanica. Vanderbilt preto uprostred Manhattanu medzi 42. ulicou a Park Avenue kúpil pozemok a začal kresliť plány. V roku 1871 stála na tomto mieste prvá stanica.
Onedlho ale mestu nestačila. Vlaky ňou prechádzali takmer bez prestania. A nešlo len o počet. Problémom sa čoraz viac stával aj dym, ktorý sa na stanici hromadil. Keď sa potom v roku 1902 v hustých mrakoch stanice zrazili dva vlaky, bolo rozhodnuté. Mesto vydalo nariadenie, že do desiatich rokov musia postaviť plne elektrifikovanú dráhu.
Bolo jasné, že s prechodom na elektrické lokomotívy sa bude musieť zväčšiť aj stanica. O projekt sa uchádzali desiatky architektov. Nakoniec zvíťazili newyorskí Warren & Wetmore. Väčšina ľudí si s Grand Central Station spája najmä Whitneyho Warrena. Tento mladý architekt, ktorý študoval v Paríži, dal stanici jej krásu. On dal vyniknúť obrovským hodinám, ktoré zdobia priečelie budovy. On jej dal sochy a pravdepodobne aj hviezdne nebo.
Grand Central Station však bola aj technickou výzvou. Išlo o to, ako dostať vlak zo stanice. V New Yorku už vtedy išlo o čas. Vlak prišiel do stanice a musel rýchlo uvoľniť jednu zo 67 koľají. Posúvať ho dopredu a dozadu bolo príliš komplikované. Preto hlavný inžinier William Wilgus navrhol systém dvoch slučiek. Tam by sa vlak rýchlo mohol otočiť a opäť by tak bol pripravený pri peróne.
Whitney Warren ale nesúhlasil. Takýto systém by ho nútil obetovať veľa priestoru na manévre s lokomotívami. Inžinieri nakoniec zvíťazili a Warren na slučky pristúpil. Pre spoločnosť to znamenalo, že musela kúpiť ďalšie pozemky.
Začali sa hviezdne chvíle stanice. „Ako strela, ktorá hľadá cieľ, sa blíži vlak po blyštiacich sa koľajach z každého kúta našej veľkej krajiny a smeruje do srdca najväčšieho mesta - na Grand Central Station,“ hovoril vzrušený komentátor NBC Radio Blue Network v deň otvorenia stanice. Zvedavým poslucháčom opisoval dlhočizný tunel, do ktorého vlaky vstupujú, aby sa k stanici dostali popod rušné ulice. „Grand Central Station! Križovatka miliónov ľudí! Gigantické pódium, kde sa odohrávajú tisícky drám denne.“
Vzrušenie a nadšenie sa pominuli. Po konci druhej svetovej vojny sa na stanicu začalo zabúdať. Železnice boli čoraz drahšie a menej výhodné. Železničné spoločnosti boli stratové, a preto museli zvyšovať cestovné a rušiť nevyužité trate. Vlaky vytlačil automobilový boom.
Kým v roku 1934 prichádzalo do New Yorku v autách 24 miliónov ľudí, o 20 rokov neskôr to už bolo 94 miliónov. Mesto zaplnili autá a takmer sa v ňom nedalo pohnúť. Radnica preto chcela rozšíriť diaľnice. O železniciach nikto neuvažoval. Mnohí si dokonca mysleli, že je to ich koniec.
Vtedy sa objavili úvahy o zbúraní Grand Central Station. Hovorilo sa o tom až do konca 60. rokov. Niekoľko nadšencov a milovníkov pamiatok vrátane Jacqueline Kennedyovej sa ale postavilo na ich obranu. Zvíťazili. Grand Central Station vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a majitelia sa museli zmieriť s tým, že tam navždy zostane.
Už nikdy nebola taká obletovaná ako na začiatku. Po niekoľkých úpravách ale ešte stále fascinuje turistov a pomáha Newyorčanom. Denne ňou prejde viac ako 150-tisíc ľudí.
Zajtra - Johannes Gutenberg
